VALASKÁ. Profesor Siman by sa bol v októbri dožil 83 rokov, žiaľ, 19. júla 2016 to už bude osem rokov, čo tento múdry a skromný človek navždy opustil svojich príbuzných, priateľov, spolupracovníkov, pacientov, svoju rodinu. Každá stránka knihy je popísaná spomienkami, vyznaniami, úvahami, zamysleniami, zastávkami na míľnikoch cesty jeho plodného života. Jeho vyznania sú naplnené láskou. Láskou k rodnej Valaskej, Horehroniu, zemi po ktorej kráčal, k ľuďom, svojim študentom, pacientom, rodine, priateľom, spolupracovníkom.
Hĺbka myšlienok profesora Simana a práce, ktorá bola cieľom a zmyslom jeho života, je obdivuhodná. Svojou charizmou a ľudskosťou vedel dávať pacientom nádej, že s pomocou božou, ich vôľou a snahou lekára prekonajú zdravotné problémy, budú žiť a tešiť sa z každého nového rána.
Do povedomia širokej verejnosti doma i vo svete sa dostal najmä úspešným oddelením siamských dvojčiat Andrejky a Lucky z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktoré v tomto roku oslávili už svoje 16. narodeniny. Do povedomia Horehroncov vstúpil nezištnou ochotou pomôcť každému, kto ho o to požiadal. Aj preto hlas jeho srdca v nás aj po rokoch bije.
Postojme chvíľu s vďakou a úctou v spomienkach na tohoto vzácneho človeka s uvedomením si, že nie zloba a nenávisť, ale v každom človeku hľadajme to dobré, pre ktoré sa oplatí žiť. Lebo za všetkým, čo prežívame, musíme cítiť, že nás má niekto rád. Veď nikto na svete nevie, čo ho čaká. Ale každý vie, čo prežil, čím prešiel a koho mal rád.
Na snímke z 28. marca 2000 profesor Siman spolu s malými pacientkami a ich matkou Melitou na Klinike detskej chirurgie na Kramároch v Bratislave po náročnej, 11-hodinovej operácii, kedy sa 9-člennému tímu lekárov podarilo oddelliť siamské dvojčatá z Rožňavy. Dvojčatá Andrejka a Lucka Tóthové sa narodili 21. januára 2000 zrastené v oblasti panvovej kosti. (zdroj: archív: korzar.sme)
Autor: Danka Králiková
