Pondelok, 25. september, 2017 | Meniny má Vladislav
Pridajte si svoje mesto

Svadobný sprievod býval hlučný. Malo to odplašiť zlé sily ( + FOTO a VIDEO)

Prečo nevesty nosili so sebou aj cesnak a bylinky a snažili sa stúpiť svojmu vyvolenému na nohu? Zvyky našich predkov z predsvadobného a svadobného obdobia sú viac ako zaujímavé.

Hrochoť - cesta na sobáš. (Zdroj: archív SSM ( krojaren.sk))

BANSKÁ BYSTRICA. V Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici – v Thurzovom dome otvorili pred niekoľkými dňami zaujímavú výstavu s názvom Otvárajte dvere, svadobná rodina. Výstava je zaujímavým prierezom svadobných tradícií a zvykov severného Podpoľania a pozrieť si ju môžete až do  6. novembra.

 Do jej koncepcie  premietli aj výsledky výskumu, ktorý pred časom ukončila autorka výstavy a etnologička múzea Jana Nahálková. „Textová časť sa opiera o výskum, ktorý som robila v piatich obciach – v  Hornej Mičinej, Ponikách,  Hrochoti, Čeríne a Môlči,“ hovorí. Výstava však predstavuje aj zbierkové predmety s tematikou svadby, zapožičané z múzeí na Horehroní, Podpoľaní, Liptove, či Novohrade.

Začínalo sa to už záletmi

Prirodzene, že k svadbe viedla u našich predkov dlhá cesta. Tá sa začínala už záletmi. „Bolo to obdobie, keď sa dievčatá a chlapci navzájom spoznávali a prejavovali si záujem. Zálety zvykli trvať rok – dva, kým prišli pytačky,“ hovorí etnologička.

V našom regióne sa pytačky  nazývali aj pýtanke, či koňačky ( Hrochoť). Hoci to tak na prvý pohľad môže vyzerať, s koňmi toto označenie nesúviselo. S väčšou pravdepodobnosťou je názov odvodený od slova konať. Každopádne však boli pytačky prvým potvrdením, že to mladí myslia spolu vážne. Až po pytačkách prichádzali zásnuby, nazývané aj  „vera“. Tu sa už zišli rodiny mladých ľudí a zaľúbenci si na znak sľubu vymenili dary. „Dievčina najčastejšie darovala svojmu vyvolenému vyšívanú košeľu, on jej zas kašmírovú šatku, v neskoršom období aj prstienok,“ dodáva etnologička s tým, že po zásnubách sa už išlo za pánom farárom.

 Zhadzovali ich z kancľa

Na miestnom farárovi už potom bolo, aby zapísal ohlášky. V obciach, kde robila Jana Nahálková výskum, žijú prevažne evanjelici a bývalo tu zvykom, že ohlášky sa v kostole čítali tri nedele po sebe. Hovorilo sa tomu „zhadzovanie z kancľa.“

Približne týždeň pred svadbou chodil po vybraných  príbuzných mladomanželov starejší, ktorý pozýval na svadbu. Spočiatku to boli výhradne ústne pozvania, v tlačenej podobe sa svadobné oznámenia objavili až v 60. rokoch 20. storočia, tlačili ich v tom čase v Banskej Bystrici.

S predsvadobným obdobím sa spájalo aj objednávanie muziky, čo mal na starosti mladý zať.

 Nevestu nedostal iba tak.....

Jana Nahálková hovorí, že v deň svadby, keď sa ženích vybral po svoju nevestu, mu jej rodina pripravila rôzne žartovné prekážky. Dostával  hádanky, rôznymi spôsobmi mu zahatali cestu, alebo jednoducho musel „trafiť“ tú správnu nevestu. Pod hustý závoj totiž okrem nej ukryli aj cigánku, či starú ženu. Skôr, ako sprievod odišiel do kostola, konali sa emotívne odpýtanky, či oddávky. Tie sa zvykli konať zvlášť u zaťa a zvlášť u nevesty.

Išlo zväčša o veršovaný a neraz aj  poriadne dlhý obrad, ktorý prednášal starejší a mladí po ňom opakovali. Až potom mohli dostať požehnanie a odobrať sa do kostola.

„Chodievali do neho pešo, na vozoch, kočoch, či v zime na saniach. Sprievody sa vyznačovali tým, že ich účastníci robili veľa hluku, lebo to malo od mladomanželov odohnať zlé sily,“ hovorí etnologička.

Ochranných účinkov však bolo podľa nej viac – nevesta nechodila sama, ale obklopená družinou, neraz mala pri sebe aj cesnak, či liečivé bylinky.

Máj je síce lásky čas, ale na svadbu vhodný nebol

Svadby sa v minulosti nekonali  počas piatkov a sobôt, ako je to zvyčajné dnes. K najšťastnejším svadobným dňom patril pondelok, utorok a štvrtok, naopak – svadba v stredu a piatok šťastie neprinášala. Rovnako sa naši predkovia vyhýbali aj májovým svadbám, hoci išlo o jeden z najkrajším mesiacov v roku.

„Najčastejšie sa svadby konali vo fašiangovom období, alebo na jeseň, keď sa skončil hlavný nápor sezónnych prác,“ vysvetľuje Jana Nahálková. Svadba musela byť pritom ako sa patrí, dokonca chudobnejší gazdovia boli  kvôli nej schopní sa aj zadĺžiť.

  Ženíchovi po nohe

Ak túžila nevesta po tom, aby sa stala hlavou rodiny, mala využiť okamih a stúpiť svojmu vyvolenému na nohu. Rovnako to však platilo aj naopak.

Pri východe z kostola zvykli mladú nevestu obsypať hrachom, symbolom hojnosti. Na svadbe sa konzumovali hlavne mäsité jedlá zo zabíjačky, v bohatších rodinách zarezali aj kravku, či teliatko. Podávali sa jedlá z hydiny a vaječné jedlá, keďže vajíčko je symbolom plodnosti. Z koláčov prevažovali kysnuté, pila sa najčastejšie pálenka.

„U nevesty sa ešte netancovalo. Svadobníci sedeli za stolom a rozkazovali si pesničky, za ktoré muzikantom platili. Hostinu otváral starejší modlitbou a príhovorom,“ dodala. Nevesta a ženích jedli z jedného taniera a jedným príborom, čo bolo znakom súdržnosti.

O pol noci sa opäť odbavovala odpýtanka a spievali sa emotívne rozlúčkové piesne. Potom sa už svadobčania presúvali do domu ženícha.

 Nevesta ako med

V novom domove vítala nevestu svokra s medom, aby bola rovnako sladká. Po príchode do domu vzdala úctu kultovým miestam – bol to stôl, či pec. Vstupom do domu sa pre ňu začínala nová etapa života.

Začal sa dôležitý obrad sňatia venca, či party, ktorá bola symbolom slobodného, mladého dievčaťa. Sňatím a následným začepčením sa zaradila medzi vydaté ženy.

Jana Nahálková dodáva: „Čepčenie sprevádzali aj niektoré magické úkony. Plodnosť mal žene zabezpečiť malý chlapec, ktorého je kládli do lona. Prosperitu zas chlieb, koláč a peniaze. Aby jej uľahčili budúci pôrod, mala si sadnúť na vedro s vodou.“

Po začepčení ju odviedli späť k hosťom a začal sa tanec – vykrúcanka. Nevestu vykrútili všetci prítomní muži, pričom starejší, alebo krstná mať držali v ruke misu, prikrytú šatkou. Do nej mladomanželom každý prispel. Svadbu ukončil starejší a každý svadobčan si domov odnášal výslužku, nazývanú aj pošádes. Zväčša to boli koláče a pálenka.

 So štyrmi vankúšmi a dvoma perinami

Približne týždeň po svadbe sa konali „otrusky“ – pohostenie, ktorého sa zúčastnili nielen členovia novej rodine, ale aj tí, ktorí síce na svadbe boli, no kvôli zaneprázdnenosti nemali čas si ju užiť. Patrila medzi ne napríklad hlavná kuchárka.

Etnologička dodáva, že ešte pred svadbou sa uskutočnilo prevážanie rúcha. Išlo o výbavu nevesty, ktorej veľkosť závisela od majetkových pomerov rodiny. Zväčša však obsahovala štyri vankúše a dve periny, maľovanú truhlicu s obrusmi a oblečením na rôzne príležitosti. „Rúcho sa prevážalo na voze za spevu a ženích si ho musel vykúpiť.“

 Biely odev nevesty prišiel s mestským vplyvom 

Biele šaty, po ktorých nevesty v posledných desaťročiach siahajú najčastejšie, boli v minulosti zriedkavé. Biela bola totiž nielen symbolom všednosti, ale aj staroby.

Častejšie sa začalo objavovať až s príchodom mestského vplyvu. Naopak – na odeve nesmela v minulosti chýbať zelená a červená farba. Zelená ako symbol mladosti a červená ako prostriedok proti urieknutiu.

Bohato zdobené party ako symbol slobodného dievčaťa, neskôr vystriedal venček so závojom. Aj závoj mal však chrániť nevestu pred pohľadom zlých ľudí.

Podobne ako nevesta, symbolmi sa vyznačovali aj ženích a dokonca starejší. U ženícha to bolo pierko a zelená vetvička, u starejšieho palica – fokoš, kašmírová šatka a pierko. Jeho úloha bola nielen zabávať a organizačne svadbu zabezpečiť, no mal zároveň aj právnu a obradovú úlohu.

Ponická svadba: rok 1975 (Zdroj: youtube. com - Milan Kosec)

 

 Nešlo vždy len o lásku

Ku kritériám pri výbere partnera patrila majetnosť a povesť rodiny a tieto skutočnosti ovplyvňovali podľa etnologičky výber partnera ešte aj v 60. rokoch minulého storočia. Rovnako ako bolo neprípustné odporovať vôli rodičov, tak bolo skoro nemožné rozvádzať sa. Táto „módna vlna“ nás zachvátila až v predchádzajúcich desaťročiach.

Hoci tradícia starých svadieb je už prevažne nostalgickou spomienkou, vďaka folkloristom sa tradičná svadba udržuje aj v našom regióne. Napríklad na festivale Zdola Ponickýho mlyna ožíva krása starých svadobných zvykov v plnej kráse.

 

Zaujímavosti

 


  1. Sandálky na snehu, umývanie áut pri potoku. Aj tak sme si užívali hory a Chopok v roku 1966 Video 566
  2. V Banskej Bystrici dnes otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku Foto 421
  3. Boj proti čiernym stavbám pokračuje. V Brezne zbúrali ďalšiu nehnuteľnosť 357
  4. Päť kandidátov na predsedu BBSK zadáva spoločne prieskum u dvoch agentúr 345
  5. Pred domami obetí nacistov pribudli ďalšie kamene. Foto 137
  6. Pozrite si kandidátov na poslancov BBSK za okres Banská Bystrica 136
  7. Vodiči jazdiaci cez Horehronie môžu oddnes využívať nový obchvat 120
  8. Železnice SR plánujú na budúci týždeň v Brezne výluku 116
  9. Banskú Bystricu preniesli svetlá a tiene do iného sveta Foto 97
  10. Štyri kliniky Rooseveltovej nemocnice majú nových prednostov 86

Riešime za Vás

Vrak auta
Banská Bystrica

Vrak auta

V riešení
Chodník pred Strážovskou 1
Banská Bystrica

Chodník pred Strážovskou 1

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Sandálky na snehu, umývanie áut pri potoku. Aj tak sme si užívali hory a Chopok v roku 1966

Pred viac ako 50 rokmi trávili naši predkovia voľný čas celkom inak, ako dnes my. Presvedčte sa sami v archívnom dokumente ČT24.

V Banskej Bystrici dnes otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke, majetkom mesta sa stane po zápise na list vlastníctva.

Boj proti čiernym stavbám pokračuje. V Brezne zbúrali ďalšiu nehnuteľnosť

V uvedenom prípade išlo o dlhodobých neplatičov a len za minulý rok sme v okolí domu vyviezli 500 ton odpadu.

Päť kandidátov na predsedu BBSK zadáva spoločne prieskum u dvoch agentúr

Piati kandidáti na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorí sa stretli už pri dvoch okrúhlych stoloch, dnes na tlačovej besede v Banskej Bystrici deklarovali

Pred domami obetí nacistov pribudli ďalšie kamene.

V poradí už pätnásty a šestnásty kameň Stolperstein uložili dnes do dlažby v uliciach Banskej Bystrice.

Blízke regióny

Najkratšia lanovka v Československu

V archíve našich MY Liptovských novín sme narazili na peknú spomienku, jednosedačkovú lanovku, ktorá vozila turistov k Demänovskej jaskyni slobody.

Pozrite si uvítací monument, ktorý vyrastie na okraji Dudiniec

Dielo má skrášliť vstup do mesta a poukázať na charakter a význam Dudiniec ako kúpeľného mesta.

Mladý tím Lučenca zažil víťaznú premiéru

Vstup do 1. ligy Východ vyšiel novohradskému klubu na výbornú.

Na zápase v Rimavskej Sobote došlo k stretu fanúšikov s policajtmi

Výsledkový sumár víkendových zápasov III. ligy SsFZ.

Kulinársku jablkovú súťaž Hontu vyhral jablkový mešec

Jablkový mešec s karamelovými gaštanmi pripravila dvojica kuchárok Bibiana Janovská a Jana Babiaková.

Všetky správy

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

Merkelová avizuje tvrdé vysporiadanie sa s extrémistami z AfD (minúta po minúte)

V Berlíne ľudia protestovali proti Alternatíve pre Nemecko.

Dvesto pretekárov bojuje šesť a pol hodiny o titul a vždy vyhrá Sagan

Slovák má najviac víťazstiev, tituly zbiera ako na bežiacom páse a slávneho Merckxa mrzí, že si s ním nemohol zmerať sily, keď sám jazdil.

Osobnosti reagujú na triumf Sagana: Jazdec z malej krajiny mení históriu

Slovenský jazdec ako prvý v histórii získal tri tituly na MS za sebou.

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo. Tohtoročný šampionát však bol spomedzi víťazných jeho najťažší.

Kam vyraziť