BANSKÁ BYSTRICA. Banská Bystrica už tradične v druhej polovici júla zožltne. Na svedomí to má premnožená invázna rastlina zlatobyľ obrovská a kanadská, ktorej sa darí predovšetkým na rozsiahlych súkromných pozemkoch, o ktoré sa majitelia nestarajú a pravidelne ich nedávajú kosiť. V oblasti Pohronia sa obrovské žlté plochy vyskytujú nielen v mestách, na darí sa im predovšetkým v okolí železničných tratí, alebo na rozsiahlych plochách pozdĺž Hrona.
Zlatobyľ sa stala jednoducho vážnym problémom celého regiónu, hoci podobné starosti majú odborníci aj s inými druhmi inváznych rastlín. Z nich sa v posledných rokoch zaznamenali v regióne problémy s rozšírením netýkavky žliazkatej, pohánkovca japonského, či boľševníka obrovského.
Mesto Banská Bystrica sa snaží zamedziť ich šíreniu rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo mestské pozemky sa kosia, veľkým problémom zostávajú zanedbané súkromné pozemky, neraz s veľkou rozlohou. Zlatobyľ má na nich doslova raj.
Situáciu mapujú aj študenti
Vedúca oddelenia životného prostredia mestského úradu Beata Kostúrová informovala, že nadviazali spoluprácu s Univerzitou Mateja Bela, ktorej študenti pomáhajú mapovať výskyt inváznych druhov rastlín. „Zistené údaje značíme do Geografického informačného systému mesta. Všetky upozornenia majiteľom súkromných pozemkov dávame na vedomie aj Inšpektorátu životného prostredia,“ doplnila s tým, že na výskyt inváznych druhov rastlín, ako aj povinnosť ich odstraňovania, upozorňuje vlastníka pozemku orgán ochrany prírody. Upozorniť ho môže aj obec, v ktorej katastrálnom území sa pozemok s výskytom takýchto rastlín nachádza.
„Oddelenie životného prostredia mestského úradu v Banskej Bystrici upozorňuje vlastníkov pozemkov na výskyt inváznych druhov rastlín, ako aj na spôsob ich likvidácie,“ doplnila.
Hrozba pre ekosystémy
Odborníci upozorňujú, že pre pôvodné druhy rastlín a rastlinných spoločenstiev predstavujú invázne rastliny veľkú hrozbu. Sú totiž konkurenčne veľmi schopné, majú dobrú klíčivosť semien a vedia sa rozmnožovať aj vegetatívne. Pôvodné rastlinstvo doslova vytlačia.
Výskyt zlatobyle mapujú v súčasnosti aj v Národnom parku Nízke Tatry. Botanik Správy NAPANT- u Peter Turis konštatoval, že až po ukončení mapovania budú môcť posúdiť, či sa tu zlatobyľ šíri, ustupuje, prípadne sú jej populácie stabilizované.
Alergikom tiež dáva zabrať
Obdobie kvitnutia zlatobyle nie je príjemným obdobím ani pre alergikov. Zvyčajne totiž kvitne v rovnakom období ako výrazné alergény – palina a ambrózia.
„V blízkosti súvislejších rastlinných porastov sa vyskytuje väčšie množstvo peľu, ktoré môže byť rizikom pre senzitívne osoby. Navyše sa vyskytujú prípady, keď sa táto rastlina vyskytne aj v kytici z kvetinárstva,“ informovala hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Mária Tolnayová.
V štatistikách sa podľa nej uvádza, že viac ako 15 percent alergikov vykazuje zvýšenú citlivosť na peľ zlatobyle, dokonca sú známe aj kožné alergické prejavy po kontakte s touto rastlinou.
Tiež preto upriamila pozornosť na nevyhnutnosť likvidácie porastov zlatobyle: „Vzhľadom na tvorbu veľkého množstva plodov a semien a na ich prevažné rozširovanie sa pomocou vetra, je potrebné rastliny ničiť pred vytvorením plodov.“ Najjednoduchšie odstraňovanie je mechanické, odporúča sa ostrihať, orezať súkvetia, prípadne kosiť plochy s rastlinami pred rozkvitnutím. Najúčinnejšie odstraňovanie spočíva vo vytrhaní rastlín zo zeme aj s koreňmi.
Bojuje celý svet
Celkové ročné náklady spojené s likvidáciou inváznych druhov vrátane strát na úrode, pasienkov, lesov, ako aj environmentálne škody boli celosvetovo vyčíslené na stovky miliárd dolárov. Hovorkyňa dodala, že v tomto ešte nie je zahrnuté ocenenie vymierajúcich druhov, straty biodiverzity či estetiky.
Zlatobyľ sa stala vážnym problémom. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
