BANSKÁ BYSTRICA. V roku 1537 strávil v Bratislave niekoľko týždňov Philippus Aureolus Paracelsus, vlastným menom Theophrastus Bombastus z Hohenheimu. Lekár, alchymista , prírodovedec a univerzitný profesor v Bazileji, ktorého už za jeho života uznávali odborníci i laici. Túto mimoriadnu udalosť dnes pripomína pamätná tabuľa na bratislavskom Primaciálnom paláci.O jeho návšteve Banskej Bystrice a Španej Doline sa už vie podstatne menej, hoci bola z hľadiska bádania zrejme nemenej významná a odohrala sa o niekoľko rokov skôr ako bratislavská návšteva.
Tajomstvo zvané arcanum
Historik a turistický sprievodca Jozef Ďuriančik pripomína, že v Banskej Bystrici a Španej Doline robil Paracelsus spolu s nemeckými kolegami pokusy s cementovo – vitriolovou vodou, antimónom, meďou, striebrom a zlatom z okolitých baní. Jeho cieľom bolo pripraviť arcanum - liečivú tinktúru.
„Podľa Paracelsovho obdivovateľa, tiež lekára a alchymistu J.B. Morina navštívil slávny lekár Banskú Bystricu v roku 1521 . Morinovo tvrdenie o návšteve Paracelsa v Banskej Bystrici potvrdili neskôr aj francúzsky geograf Fournier ( 17. stor.), barón J.G. Tänzel, či lekár Eduarde Brovn, ktorý v 17. storočí tiež navštívil aj Banskú Bystricu a Španiu Dolinu,“ hovorí Jozef Ďuriančik.
Býval vo Vážnicovom dome?
Na ktorom mieste v Banskej Bystrici býval, zostáva dodnes záhadou. Vo všeobecnosti sa historici domnievajú, že to bolo u niektorého z miestnych zlatníkov. Tých žilo v meste v tej dobe niekoľko. Jozef Ďuriančik vysvetľuje: „Podľa písomných prameňov žilo v tom čase v meste niekoľko zlatníkov. Hans Schwetzer – najznámejší zlatník v meste, Peter Goldtschmidt – žil v dome číslo 1 na Námestí SNP – v dnešnej budove obnovenej Radnice, či zlatník Andrej, o ktorom sa však nezachovali bližšie informácie.“
Jednou z možností, kde mohol Paracelsus bývať je Vážnicový dom pri Šikmej veži. Veža v čase jeho návštevy ešte nestála, postavili ju v roku 1552. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Najznámejšia zlatnícka dielňa však sídlila v tom čase vo Vážnicovom dome, ktorý dnes susedí so Šikmou vežou. Morin, ktorý prišiel do Banskej Bystrice takmer sto rokov po návšteve Paracelsa, keď však bola jeho povesť medzi odborníkmi, ale aj pospolitým ľudom stále silno zakorenená. Morin dokonca vydal svedectvo, že pobýval v dome, kde mal Paracelsus laboratórium a visel tu aj obraz s jeho odpisom.
Slávny aj po smrti
To, že zvesť o Paracalsových zázrakoch pri liečbe najnebezpečnejších chorôb našich predkov prekročila storočia dokazuje podľa Jozefa Ďuriančika aj strach ľudí z cholery v 19. storočí. V rakúskom Salzburgu vtedy putovali stovky pútnikov k hrobu zabudnutého zázračného mága Paracelsa, ktorý žil v mysliach ľudí aj ako liečiteľ moru. A keďže choleru považovali v tom čase za rovnakú pliagu ako mor, skúšali aj nemožné. A mal sa stať zázrak. Cholera aj ďalej kosila životy bohatých a chudobných, no Salzburgu, Korutánka, Tirolska a Štajerska sa dotkla iba minimálne.
Tajomstvo ruže z popola
Paracelsa považovali za praotca homeopatie, otca toxikológie, filozofa, alchymistu aj astrológa.
A tiež za zakladateľa takzvanej iatrochémie, ktorá chápala ľudské choroby ako dôsledok chemických procesov v organizme. Jeho poznanie vychádzalo z toho, že choroby možno liečiť pomocou chemických prípravkov, liekov, v podobe rozličných extraktov a tinktúr. No prirodzene – mal aj svojich odporcov hlavne z radov vedeckej obce. Tí jeho objavy označovali za šarlatánstvo.
„Zaujímavá je aj legenda o tom, ako Paracelsus predviedol iluzórny experiment s palingenézou kvetov,“ hovorí Jozef Ďuriančik. Údajne pri ňom spálil ružu červenej farby. Zhorela na popol, na ktorý pôsobil rozličnými tinktúrami, kým sa v nádobe opäť neobjavila ruža. Svoju exhibíciu vraj zavŕšil vlastným zmiznutím, pri ktorom sa jeho postava rozplynula vo vzduchu. Vraj sa tak chcel vyhnúť pokusu, aby nemusel z olova vyrobiť pred zrakmi prítomných zlato,“ usmeje sa Jozef Ďuriančik.
Ak vám to tak trochu pripomína kúsky slávneho moderného mága Davida Copperfielda, napokon ani nemusíte byť ďaleko od pravdy.
Prišiel si po neho diabol?
Napokon, so zvláštnym životom lekára korešponduje aj rovnako záhadná smrť. Paracelsus zomrel v roku 1541 v Salzburgu. Podľa niektorých úvah ho zavraždili, podľa iných si po neho dokonca prišiel diabol. Každopádne, pre ľudí, pre ktorých bol často jedinou nádejou pred nezvládnuteľnými morovými epidémiami, zostával legendou aj naďalej.
