BANSKÁ BYSTRICA. Čô sa stavô v tom Priechode je názov folklórneho popoludnia, ktoré sa začne v nedeľu 7. augusta o 14. hodine v rovnomennej obci neďaleko Banskej Bystrice.
„Pravidelne každý rok usporadúvame pod týmto názvom folklórne popoludnie a každých päť rokov folklórne slávnosti. Naším cieľom je zachovať priechodské zvyky a tradície pre budúce generácie, ale tiež priblížiť a predstaviť návštevníkom krásu slovenského ľudového umenia aj z iných regiónov. Máme už svojich skalných priaznivcov, ktorí sa k nám vždy v prvú augustovú nedeľu tešia,“ povedal starosta obce Stanislav Chaban.
Folklór aj tradičný baraní guláš
Domáca folklórna skupina Priechoďan sa v programe 19. ročníka podujatia predstaví piesňami, ktoré v minulosti sprevádzali prácu na poli a na salaši, ale aj mužskými a ženskými žartovnými piesňami.
„ Zvlášť sa tešíme na vystúpenie našej detskej folklórnej skupiny Priechoďančok, ktorá vznikla len vlani v septembri. Zatiaľ má za sebou vystúpenia na školských a obecných akciách a toto bude jej prvá väčšia prezentácia,“ upozornil starosta. Okrem domácich sa v nedeľu v Priechode predstavia banskobystrické folklórne zoskupenia Radosť a Bystrina, folklórne skupiny Hrochoťan z Hrochote a Čierťaž z Nemeckej a známa ľudová hudba Slančíkovci.
„Po vystúpení folklórnych skupín bude nasledovať ľudová veselica v prírode. Pre návštevníkov máme pripravený tradičný baraní guláš, pečenú baraninu, bryndzové halušky so škvarkami a rôzne iné dobroty, “ doplnil program podujatia Stanislav Chaban.
Jedna z najstarších skupín
Prvá písomná zmienka o obci Priechod sa datuje od prvej polovice 14. storočia, kedy sa jej názov spomína v privilégiu pre Slovenskú Ľupču. Pôvodní obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom.
Neskôr využívali pracovné ponuky banskobystrickej mediarskej spoločnosti.
Po valašskej kolonizácii, ktorá priniesla rozvoj chovu oviec a salašníctva, sa obec stala na dlhé roky známa práve týmito činnosťami. Oštiepky a parenice predávali priechodské ženy za prvej Československej republiky aj v Prahe a Karlových Varoch.
Zároveň je Priechod známy svojimi ľudovými tradíciami, zvykmi či piesňami. Domáci obyvatelia brali folklór ako každodennú samozrejmosť.
V roku 1968 vznikla zásluhou učiteľa Jána Repku najskôr ženská spevácka skupina, ku ktorej sa zakrátko pridali aj muži. Zoskupenie pôsobí pod názvom Priechoďan od svojho vzniku bez prerušenia činnosti až dodnes, 48-ročnou históriou sa radí medzi najstaršie amatérske folklórne skupiny na Slovensku.
Jej členovia prezentujú vo svojich vystúpeniach ľudové zvyky a obyčaje tak, ako ich prináša život na dedine počas kalendárneho roka. Za sebou majú účasť na folklórnych festivaloch, ako je Východná, Detva, Heľpa, Očovská hruda, Podsitnianske dni hojnosti, ale aj vystúpenia v Maďarsku, Poľsku a Srbsku.
