BANSKÁ BYSTRICA. Záchranné práce v rámci prvej etapy obnovy roky chátrajúceho kaštieľa Radvanských pokračujú ideálnym tempom. Na kontrolnom dni, ktorý sa uskutočnil na stavbe uplynulý týždeň, to konštatoval prorektor Akadémie umení Matúš Oľha. „Momentálne sme v štádiu rekonštrukcie strechy na severnom krídle. Predpokladáme, že do konca leta by sme mali mať strešné práce ukončené,“ doplnil s tým, že tieto práce momentálne považujú za prioritné. Kvalitné prekrytie kaštieľa totiž zabráni zatekaniu a ďalšiemu znehodnocovaniu historických artefaktov.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Súčasne sa podľa neho menia aj krovy a začalo sa s montážou segmentov, ktoré budú základom pre zastrešenie nádvoria. Prorektor verí, že práce budú môcť plynule pokračovať aj v ďalších etapách: „V zimných mesiacov sa práce stiahnu do interiérov, takže sa bude môcť začať reštaurovanie najhodnotnejších častí kaštieľa.“
Prvú etapu realizuje akadémia z peňazí, ktoré získali vďaka štátnemu grantu Ministerstva školstva vo výške milión eur. Ideálne by podľa prorektora univerzity bolo, ak by boli úspešní pri získaní prostriedkov na ďalšie etapy obnovy z rovnakého zdroja. Hľadajú však aj ďalšie možnosti financovania obnovy a založili aj občianske združenie, ktorého cieľom je záchrana a propagácia tejto pamiatky.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Prorektor Akadémie umení Matúš Oľha (vľavo) a reštaurátor Ivan Škandík počas kontrolného dňa. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Raritnú hradu v Rytierskej sále chcú zachrániť
Reštaurátor Ivan Škandík dodáva, že pred zimou sa chcú sústrediť predovšetkým na zabezpečenie a ochranu cenných prvkov v objekte kaštieľa. Patrí sem aj rytierska sála, zdobená vo vrchnej časti hradou s dĺžkou 23 metrov. Hoci ide o historickú raritu, kvôli zatekaniu je dnes výrazne poškodená a odhnitá. Podarilo sa ju podoprieť a staticky zabezpečiť, jej záchrana a reštaurovanie však budú patriť podľa všetkého k najzložitejším prácam. „Nie je vylúčené, že bude potrebné celý strop rozobrať, takže počítame s náročným konštrukčným riešením,“ dodal reštaurátor.
Hrada Rytierskej sály je svojou dĺžkou raritou, podarilo sa ju staticky zabezpečiť. Jej reštaurovanie však bude náročné. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Najstarší dotyk Radvane
Veľmi zaujímavé poznatky priniesol aj archeologický výskum, ktorý prebieha súčasne s budovaním inžinierskych sietí v areáli kaštieľa pod vedením archeológa Stredoslovenského múzea Martina Kvietka. Dávno predtým, ako v tomto priestore začali stavať kaštieľ, tu totiž bežal čulý život.
Cenné nálezy, ktoré sa tu podarilo objaviť, sú staršie ako samotná Radvaň . „Podarilo sa nám objaviť časť výrobného areálu predbežne datovaného do doby laténskej (2.-1. stor. pred Kr.). Išlo o štyri piecky, ktoré zrejme slúžili na spracovanie železa“ dodal s tým, že v dávnej minulosti sa tu zrejme nachádzal väčší areál, súčasťou ktorého bola aj dielňa na tavenie železa.
„Geologický prieskum Š. Ferenca z Prírodovedeckej fakulty UMB jednoznačne preukázal, že v Kremnických vrchoch máme menšie ložiská limonitu (lokalita Fišiarka) a archeologický výskum K. Pietu začiatkom 90. rokov 20. stor. na neďalekom Malachovskom hrádku priniesol doklady o keltskom osídlení aj s metalurgickými aktivitami. Práve v priestore kaštieľa na sútoku Malachovského potoka a Hrona sa mohla v minulosti nachádzať menšia nížinná keltská osada,“ doplnil s tým, že po dohode s investorom by archeológovia v miestach nálezov pecí uskutočnili väčší plošný odkryv, ktorý by mohol vniesť omnoho viac svetla do datovania objavených pecí ako aj objavenia ďalších objektov z doby laténskej.
Nález piecok z doby laténskej veľa napovedá o osídlení Radvane. (zdroj: archív M. Kvietka)
(zdroj: archív M. Kvietka)
Takto fungovali piecky na železnú rudu. (zdroj: archív M. Kvietka)Zelená pre takmer odpísanú pamiatku
Renesančný kaštieľ Radvanských je národnou kultúrnou pamiatkou, začali ho stavať v 16. storočí.
Dlhé roky však nebol využívaný a výrazne schátral. Svitať na lepšie časy mu začalo vo chvíli, kedy objekt získala od mesta do dlhodobého prenájmu Akadémia umení v Banskej Bystrici. Tej sa podarilo získať miliónový grant z ministerstva školstva na prvú etapu rekonštrukcie. S akadémiou umení úzko spolupracuje aj banskobystrický magistrát.
„Z objektu, ktorý dnes spravujeme, chceme vybudovať produkčné centrum pre naše tri fakulty – dramatickú, hudobnú a výtvarnú. Mal by to byť akýsi priesečník našich aktivít s potrebami mesta, takže obnovený kaštieľ bude slúžiť všetkým obyvateľom Banskej Bystrice. Takéto reprezentatívne priestory totiž v meste chýbajú,“ doplnil prorektor Matúš Oľha. V priestoroch kaštieľa by chceli súčasne prezentovať tvorbu popredného bábkára z Radvane Antona Anderleho.
Kaštieľ chce Akadémia umení zachovať v pôvodnej podobe. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
