ČERÍN. Začiatkom tohto roka sme s napätím sledovali online hlasovanie v programe Poklady môjho srdca, v ktorom bojovali najkrajšie nástenné maľby Slovenska o grant na ich reštaurovanie. Pre mnohých bolo zrejme veľkým prekvapením, že takmer 45 tisíc hlasujúcich podporilo záchranu vzácnych nástenných malieb ranogotického kostola sv. Martina z Tours v malej obci Čerín v okrese Banská Bystrica.
Vďaka tomuto víťazstvu získal kostol grant na reštaurovanie Kristologického cyklu, ktorý odborníci považujú za mimoriadne hodnotný. O to viac, že kostol prešiel v rokoch druhej svetovej vojny, ale aj za socializmu ťažkými skúškami a je takmer zázrakom, že sa tieto fresky vôbec zachovali.
Jednoloďový ranogotický kostol vyzdobili nástennými maľbami v priebehu 14. a 15. storočia. Za najcennejšiu výzdobu sa považuje práve Kristologický cyklus od Majstra z Čerína, ktorého rukopis v sebe nesie talianske vplyvy, zmiešané s prvkami zaalpskej gotiky.
Maľby pôvodne reštauroval už v prvej polovici 20. storočia J. Kern, reštaurátorské zásahy na nich sa robili aj krátko po 2. svetovej vojne a v neskorších desaťročiach. Aj preto by sa mohlo zdať, že z hľadiska reštaurátorského výskumu sa už podarilo všetko preskúmať. Súčasné reštaurátorské práce však ukázali, že to zďaleka tak nie je.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
Správca farnosti Dušan Mesík považuje fresky za mimoriadne hodnotné po výtvarnej aj duchovnej stránke. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
Plastické hviezdičky na strope patria k zriedkavému typu výzdoby. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Svetlo do záhad
Pod vedením reštaurátorov Miroslava Slúku a Jána Sikoriaka sa totiž ukázali celkom nové a veľmi zaujímavé poznatky.
„V rámci reštaurátorských prác pokračuje aj reštaurátorský výskum,“ potvrdil Miroslav Slúka s tým, že vďaka moderným technologickým postupom, napríklad využitiu forenznej diagnostiky sa im podarilo objaviť aj detaily, ktoré bežným okom nie sú viditeľné.
„Napríklad pri starších omietkach na severnej stene sa predpokladalo, že úbytok spôsobilo rozsiahle poškodenie malieb počas vojny. Ukázalo sa však, že je tam zachovaná historická omietka zo začiatku 14. storočia, ktorú bude možné v budúcnosti prezentovať," dodal.
Súčasný spôsob reštaurovania spočíva podľa Miroslava Slúku v prehodnotení reštaurátorských zásahov z predchádzajúcich období. „Reštaurovanie sa po metodickej stránke vyvíja, takže z veľkej časti prichádza k takzvanému re-reštaurovaniu,“ dodal s tým, že súčasná koncepcia reštaurovania predpokladá maximálnu prezentáciu originálu v jeho výtvarnej sile, farebnosti a dochovanosti.
Predmetom súčasnej obnovy je výzdoba víťazného oblúka a svätyne. „Ako prvý sme vypracovali zjednodušený návrh na reštaurovanie. Po reštaurátorskom výskume zisťujeme, že práce bude omnoho viac a špecifikovať ich rozsah bude náročnejšie, ako sa predpokladalo,“ dodal vzhľadom na nové poznatky reštaurátor.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Hľadanie optimálnej podoby
Pôvodne sa napríklad uvažovalo, že klenby s rebrami nebudú predmetom reštaurovania, iba sa zafixujú. Podarilo sa však zistiť, že pod ich výzdobu sa výrazne podpísal reštaurátorský zásah J. Kerna z prvej polovice 20. storočia, poznačený romantizujúcimi prvkami. „Je to jedna z vecí, ktorú budeme musieť prehodnotiť. Záležať však bude, ako sa k tomu postaví generálny investor, keďže času na takú rozsiahlu prácu neostáva veľa,“ dodal Slúka.
Po stopách vzácnych kostolov
V prvej fáze záchrany sa sústreďujú sa spevnenie omietok a malieb. Po schválení návrhu na reštaurovanie zo strany Krajského pamiatkového úradu príde ku komplexnému čisteniu a odkrývaniu malieb. „Všetky nálezy a postupy konzultujeme s pamiatkárom Petrom Kajbom, ktorý má na starosti metodickú časť,“ dodal.
Nové nálezy by chceli verejnosti prezentovať aj počas septembrových Dní kultúrneho dedičstva. Predstavia na nich gotické kostoly v doline medzi Banskou Bystricou a Zvolenom ( okrem Čerína je to Zolná, Horná Mičiná, Dúbravica, či Poniky), ktoré napriek nespornej historickej hodnote nie sú dostatočne prezentované.
Proroci ožijú
Nástenné maľby v Čeríne sú podľa reštaurátora v mnohých smeroch naozaj pozoruhodné. K zaujímavostiam patria napríklad plastické hviezdičky na strope, ktoré sú ako výzdoba zriedkavé, k raritám patrí aj vrstva, na ktorej sú zobrazení proroci.
Zaujímavá je aj samotná maliarska výzdoba, ktorá vznikala v dvoch etapách – približne pol storočia po sebe. Výzdobu považujú odborníci za unikátnu, keďže vznikala takzvaným „vysvetľovaním“ vo vápne. Používali pri nej prírodné pigmenty – hlinku, umbru, či pozoruhodnú zelenú farbu. Nie je vylúčené, že mohlo ísť o preslávený špaňodolinský malachit, ktorý používali vtedajší známi maliari prakticky v celej Európe. „V tomto smere ešte čakáme na výsledky chemických rozborov,“ dodal Slúka.
Téma prorokov je podľa neho zaujímavá svojim výtvarným riešením a nadväznosťou na časť cyklu, venovanú bliblickej téme sv. Juraja. „Táto maľba akoby sa vymykala z celkovej koncepcie svojou ilustračnou, až rozprávkovou výpoveďou.“ Výskum zároveň potvrdil, že táto maľba je najmladšou z celého komplexu výzdoby.
Čerínske fresky však nie sú pozoruhodné iba výtvarným riešením a farebnosťou, ale aj silným duchovným odkazom. Kristologický námet zobrazuje tému Posledného súdu, Nebeského kráľovstva, Pekla, Ukrižovania, Snímania z kríža, či Vstávania z hrobu.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Zásah granátom prežil iba sv. Jozef
K zaujímavostiam patrí tiež to, že delostrelecký granát z 2. svetovej vojny takmer úplne zničil výjav Narodenia Pána. Zostala z neho zachovaná iba postava sv. Jozefa. V tomto prípade však uvažujú aj o modernom spôsobe prezentácie – napríklad formou projekcie. Vo virtuálnej podobe by tak mohol divák získať predstavu o ucelenom obraze.
Maliar čerínskych malieb - ako autora väčšej časti cyklu nazývajú, bol svojou tvorbou výnimočný: „Jeho tvorba bola akýmsi protovzorom nielen pre gotické kostoly v okolí, no od neho sa odvíja aj estetický fenomén nástenných malieb kostolov v Gemeri,“ dodal.
Záujem o kostolík sa výrazne zvýšil
Správca farnosti v Čeríne Dušan Mesík hovorí, že záujem o čerínsky kostol sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšil a navštevujú ho ľudia prakticky z celého sveta. „Mali sme tu dokonca početnú výpravu turistov z Číny, ktorí boli jeho krásou doslova nadchnutí,“ hovorí. „Tento kraj má doslova historické skvosty, ktoré niektorí ľudia z okolia akoby nevedeli dlhé roky dostatočne oceniť. Postupne sa to mení zrejme aj kvôli záujmu ľudí z celého sveta.“
Podľa neho vznikne po dokončení obnovy kostola nový impulz pre docenenie jeho výnimočnosti a duchovného odkazu ako pre veriacich, tak aj neveriacich ľudí.
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)
