BANSKÁ BYSTRICA. Už dlhú dobu upozorňuje hnutie Greenpeace na smutnú skutočnosť, že niektorí poprední svetoví výrobcovia outdoor výstroja a oblečenia nesú zodpovednosť za znečisťovanie našej prírody polyfluorovanými látkami( PFC) .
Ako upozornilo hnutie, podľa štúdie dánskeho ministerstva životného prostredia za približne 50 % znečistenia prchavými PFC látkami zodpovedá práve impregnácia oblečenia, kobercov a čalúneného nábytku. „Je iróniou, že práve outdoorové spoločnosti, ktoré na reklamu svojich produktov vyžívajú obrazy čistej prírody, vypúšťajú do životného prostredia nebezpečné chemikálie,“ upozornili aktivisti. Greenpeace Slovensko preto vlani zapojili do medzinárodnej Greenpeace expedície.
Osem tímov skúmalo naoko nedotknuté odľahlé pohoria a jazerá vo svete. Okrem slovenských Vysokých Tatier odobrali vzorky snehu a vody v Taliansku, v Čile, v Číne, v Škandinávii a ďalších krajinách. Výsledkom je správa s názvom Stopy v snehu.
Video z expedície: (ZDROJ: YOUTUBE)
Čo môžu narobiť PFC látky s našim organizmom
Odborníci z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici upozorňujú, že PFC majú viacero negatívnych dopadov na organizmus človeka. „Tieto látky zabezpečujú výrobkom odolnosť voči teplu, mastnote, nezmáčateľnosť vodou a podobne. Používali a používajú sa napríklad aj pri výrobe kuchynských predmetov - riadu, nádob; rôznych obalov , pri výrobe kobercov , či textilných výrobkov,“ upozornila hovorkyňa RÚVZ Mária Tolnayová.
Ako uviedla Eleonóra Fabiánová, vedúca Národného referenčného centra pre hodnotenie osobnej expozície a zdravotného rizika pri banskobystrickom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva, polyfluorované zlúčeniny sú hlavne v ostatných desiatich rokoch v pozornosti odborníkov. Ich vedecké údaje naznačujú, že tieto látky sa hromadia v životnom prostredí a že sa v ňom zle odbúravajú. Toxikologické údaje sú najmä zo štúdií na zvieratách, kde sa podľa druhu PFC látky zisťujú účinky najmä na pečeň, štítnu žľazu, pankreaas, či na hladiny hormónov.
„PFC predstavujú veľkú skupinu látok, ktoré sa používajú vo svete od roku 1950 až do súčasnosti hlavne pre uvedené vlastnosti. Účinky na ľudí sa však môžu líšiť od účinkov na laboratórne zvieratá. Údaje o zaťažení ľudí týmito látkami zo zložiek prostredia, z potravinového reťazca, z odevov sa dajú zistiť pomocou tzv. biomonitoringu. Na stanovenie je potrebné príslušné citlivé vybavenie, ktoré je schopné stanoviť látky PFC a ich metabolity v telesných tkanivách ( krv, moč,vlasy, nechty a pod.) v nízkych koncentráciách - v nano až mikrogramoch na liter, alebo kg tkaniva. Na Slovensku nedisponujeme žiaľ vo verejnom zdravotníctve takouto citlivou prístrojovou technikou , hoci by sme veľmi radi realizovali potrebný humánny biomonitoring, a tak možno použiť len údaje zo zahraničia“ zdôraznila Fabiánová.
Humánnemu monitoringu sa venujú dlhodobo
Dodala, že humánnemu biomonitoringu sa venujú intenzívne v USA, Nemecku a iných štátov EÚ.
Zo zistení v USA, či Kanady vidno, že úroveň zaťaženia postupne klesá zároveň s obmedzovaním používania týchto látok. Zaťaženie v organizme je väčšinou veľmi nízke, ale závisí to od príjmu PFC do organizmu. V prípade väčšieho zaťaženia z vonkajších zdrojov (kontaminovaná strava, voda, nekvalitné materiály s PFC v kontakte s ľudským telom a pod.) môže byť aj nakumulované množstvo v tele väčšie a potom nemožno vylúčiť negatívny vplyv na organizmus. Po roku 2002 sú PFC zaradené do prísne kontrolovaných tzv. POP látok ( perzistentné organické polutanty) a podľa tohto Štokholmského dohovoru o POPs sa vo svete prijalo viacero opatrení na ich obmedzenie pre uvedené riziká pre životné prostredie a ľudí.
Tolnayová upozornila, že u ľudí sa skúmajú a zisťujú účinky najmä preto, že sa kumulujú v organizme, že sa pomaly z tela vylučujú, že môžu negatívne pôsobiť na vývoj organizmu, na rast, na schopnosť učiť sa, ale napríklad môžu pôsobiť aj na správanie.
Zisťujú sa tiež negatívne účinky na plodnosť, negatívne hormonálne pôsobenie, popisuje sa zvýšenie hladín cholesterolu, zmeny v imunitnom systéme, negatívny vplyv na hladiny pečeňových enzýmov, na prostatu, močový mechúr, semeníky a ďalšie. Študujú sa aj karcinogénne účinky.
Viac o tom, ako sa vyhnúť pri balení na hory výrobkom s obsahom PFC nájdete aj v brožúre Greenppeace.
Autor: ETA
