BREZNO. V Brezne od roku 2014 funguje občianske združenie Lolo Jílo (Červené srdce) so sídlom na Jarmočisku, ktoré realizuje a podporuje aktivity určené predovšetkým deťom a mládeži zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Rómski chlapci zmysluplne trávia voľný čas
Pod hlavičkou občianskeho združenia rómski chlapci tvoria futbalový tím, s ktorým absolvujú pravidelné tréningy, z času načas sa zúčastňujú na turnajoch alebo priateľských zápasoch. Šéfom združenia je Igor Muco, ktorý o spoluprácu požiadal aj predsedu občianskeho združenia ZaBeR Pavla Ambrosa. Ako prezradili, snažia sa o to, aby deti zmysluplne trávili svoj voľný čas, boli motivovaní k učeniu a práci na sebe. Snom trénera Pavla Ambrosa je zobrať chlapcov zahrať si zápas do hlavného mesta, na pôdu jeho prvého trénerského pôsobiska na Domine Trnávka či zúčastniť sa na jednom turnaji v Rakúsku. Všetko sa bude odvíjať od toho, či sa im podarí zohnať peniaze.
Na začiatku boli Bartošovci a Šukovci
Nádejné športové talenty spočiatku iba trénovali a hrali len tak medzi sebou. „Aby to chlapcov bavilo, vymysleli sme si dva tímy, ktoré medzi sebou zdravo zápolili – Bartošovci a Šukovci. Po čase už chlapcom takáto futbalová konfrontácia nestačila a veľmi túžili porovnať si svoje futbalové schopnosti s rovesníkmi, ktorí hrajú a trénujú v riadnom futbalovom družstve,“ povedal Pavel Ambros. Ako pokračoval, keby mali chlapci možnosť, hrajú aj každý deň. „Niekedy si však neuvedomujú všetky súvislosti, že nemôžeme byť ako napríklad futbalový klub v Podbrezovej, mávať tréningy trikrát týždenne, cestovať na zápasy. Sme však vďační, že môžeme raz za týždeň trénovať na ihrisku ZŠ Pionierska 2. Ak by nebolo pána riaditeľa, možno by sme už dnes ani netrénovali. Chcem mu za to aj touto cestou poďakovať,“ dodal Pavel Ambros.
Problémom nie sú len ľudia, ale aj predsudky
Každý šport stojí aj nemalé peniaze. Na začiatku Červenému srdcu pomohlo mládežnícke združenie Domka. „Keď sa tím začal zúčastňovať na turnajoch a hrať priateľské zápasy, chýbali chlapcom dresy, veľká väčšina nemala poriadnu obuv, o kopačkách už nehovoriac.“ Duša tohto združenia Pavel Ambros však napísal zopár projektov, pričom v dvoch boli úspešní a získali grant.Vďaka financiám majú teraz chlapci dve sady dresov, kopačky aj futbalové brány. Podľa jeho slov sú však problémom ľudia, hlavne ich predsudky a rôzne mýty, ktoré o Rómoch kolujú. „Mnohokrát sú to však deti, ktoré sú veľmi vďačné, vedia sa tešiť aj z maličkostí. Ako iné deti, aj ony majú svoje sny. Niektorí sa už videli v Barcelone alebo v Madride. Hoci som ich nechcel o tieto naivné predstavy oberať, povedal som im, že ak sa chcú v živote presadiť, budú musieť na sebe veľmi tvrdo pracovať. Ako tvrdí Pavel Ambros, stále im zdôrazňujú, že bez školy, bez nejakých zručností, to budú mať v živote veľmi ťažké. „Vedia, že budem šťastný, keď sa presadí aspoň jeden – dvaja, hoci budú hrať aj druhú-tretiu ligu a keby aj pri futbale nezostali, čo je najpravdepodobnejší scenár, budem rád, keď sa z nich stanú aspoň dobrí, čestní a pracovití ľudia,“ dodal.
Radi uprednostnia loptu pred internetom
Práca s rómskymi chlapcami má isté špecifiká. Ako ich vníma Pavel Ambros, radi si domýšľajú, sú živelnejší a spontánnejší. „No páči sa mi, že nie sú až tak ovplyvnení modernou technikou a internetom. Naozaj sa vedia úprimne tešiť z maličkostí. Mobilné telefóny to je samostatná kapitola. Jeden vlastnia dvaja chlapci a jedno číslo má životnosť max. 1 – 2 mesiace, takže dohodnúť sa s nimi na niečom mimo tréningu je takmer nemožné.“ Futbalový tím veľmi rád uvíta materiálnu či personálnu pomoc. „Pomohli by nám veci ako športová obuv, futbalové lopty, aj staršie, vyradené. V prípade, že sa nájde nejaký ďalší ochotný človek, ktorý by nám chcel s tréningami bezplatne pomôcť a nevadia mu Rómovia, je medzi nami určite vítaný,“ uzavrel Pavel Ambros.
