Pešo s vozíkom kníh
Karol Kuzmány o Hrebendovi povedal: Nemôže slepý slepého viesť; tento slepý by však bol dobrým vodcom i mnohému vidomému. Po stopách tohto národného buditeľa, kníhkupca i veršotepca sa v polovici augusta vydal aj martinský antikvár a, ako sám hovorí, národný blúditeľ Ján Cíger. „Veľmi ma inšpiruje Matej Hrebenda ako človek, ktorý napriek obrovskému hendikepu neostal zlomený, nepoddal sa svojmu osudu a pochopil, že tento národ, ak má niečo dosiahnuť, tak potrebuje vzdelanie,“ povedal Ján Cíger po svojom príchode do Brezna. Veselý chlapík v polokroji, s klobúkom a vozíkom plným knižiek si zaumienil prejsť pešo 160-kilometrov z Lipovca, rodiska Hrebendovej matky, do Rimavskej Píly, kde sa narodil sám kníhkupec, čím si chcel uctiť jeho pamiatku a zároveň okúsiť cestu, ktorú absolvoval v roku 1826.Misia splnená
Ktovie, ako to bolo v prípade Mateja Hrebendu pred 190 rokmi, ale Ján Cíger počas svojej púte stretával podľa vlastných slov samých fantastických ľudí. „Možno tisíce vozidiel ma pozdravovalo trúbením, ľudia mi dávali jedlo, chlapík z Revúcej mi priniesol fľašku medu, na kopci pri Brusne ma čakal jeden pán s pivom... Dejú sa takéto veci a ja mám z toho radosť.“ Aj v Brezne sa okolo neho zišla hŕstka podporovateľov a nadšencov literatúry, ktorých jeho putovanie zaujalo. „Mediálny dosah je obrovský a myslím si, že moja misia bola splnená už na začiatku. Ľudia si minimálne obnovili, kto bol Matej Hrebenda a mnohí sa o ňom aj dozvedeli. Aj takýmto spôsobom sa tento významný národný buditeľ, literát, kníhkupec a nezlomný človek opäť dostáva, ako veľmi pozitívny vzor pre ľudí na Slovensku, do popredia,“ dodal spokojne martinský pútnik Ján Cíger.