BANSKÁ BYSTRICA. Pred časom sme písali o jeho neuveriteľnom výkone, keď na rukách systémom „fúrika“ zdolal s pomocou kamaráta Radovana neľahkú a členitú turistickú trasu z Kamennej chaty na Chopok.
Zďaleka to však nebol jediný vrchol, ktorý dosiahol. Malé „Mount Everesty“ totiž musí zdolávať praktiky každý deň.
Napríklad keď pred ním posledný večerný autobus zo Zvolena do Banskej Bystrice ( mimochodom, poloprázdny) zatvorí dvere, lebo sa tam vraj s invalidným vozíkom nezmestí. Alebo keď musí zdolať dvanásť schodov do vchodu sídliskovej bytovky, kde žije.
Do bytu na treťom poschodí sa už síce dostane výťahom, ale tých dvanásť schodov býva neprekonateľná prekážka. Zväčša musí dopredu hľadať niekoho, kto mu pomôže. O to viac ho pred časom zamrzel nedávno medializovaný prípad vozíčkára Eugena zo Senca, ktorému susedia neumožnili umiestniť na schodoch plošinu. Doslova ho tak uväznili vo vlastnom byte. „Bohužiaľ, na Slovensku to nie je ojedinelý prípad. S niečím podobným som sa stretol aj ja, keď sa pri plánovanej rekonštrukcii paneláka uvažovalo aj nad bezbariérovým vstupom. Nakoniec z toho ale nič nebolo,“ hovorí. Matej však určite nepatrí k ľuďom, ktorí by život vzdávali práve v neľahkých momentoch. Naopak, pozerá sa mu priamo do očí a snaží sa byť maximálne sebestačný. Napokon, mnohé napohľad neriešiteľné veci s naučil brať s humorom. Aj preto na svojom profile oznamuje, že je fotograf na voľnom kolese.
So zlatým olympionikom Matejom Tóthom. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
(zdroj: SME - Ján Krošlák)Jeho životom sa stal fotoaparát
Väčšina z nás ho stretáva, ako sa na vozíčku, s fotoaparátom v ruke snaží zachytiť zaujímavé momenty života. Súbor jeho fotografií, typických svojim „podhľadom“ mohli v minulosti obdivovať napríklad na výstave v Thurzovom dome. Nechýbal ani na nedávnom privítaní zlatého olympijského chodca Mateja Tótha na Námestí SNP.
S obdivom sme tak mohli sledovať mnohí jeho zanietenosť pri fotografovaní. V stisku, ktorý nastal, medzi mnohými fotografmi sa dokázal presadiť aj tak, že sa doslova „vyšplhal“ na tribúnu. „Veľmi ho pre túto jeho zanietenosť obdivujem, lebo viem, aké ťažké je získať správny záber. Je to vec okamihu, rýchlosti, správneho svetla a tieňa. V porovnaní s nami to má oveľa ťažšie,“ hovorí s uznaním fotoreportér denníka SME Ján Krošlák.
Jeho zanietenie pri fotení kolegovia obdivujú. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
Pri zatmení Slnka nechýbal. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Pre Mateja Kapustu však bolo stretnutie s našim najúspešnejším olympionikom veľkým zážitkom. Hoci pripúšťa, že fotiť v takom stisku ľudí je naozaj náročné.
Fotenie z podhľadu je jednou z dominantných čŕt Matejových fotogafií. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Fotografovaniu sa Matej venuje od roku 2007, kedy si kúpil svoj prvý fotoaparát. Neskôr mu starká kúpila prvú zrkadlovku a odvtedy sa foteniu venuje naplno.
V roku 2014 získal za svoje fotografie Cenu primátora Banskej Bystrice.
Kamaráti nad zlato
Matej miluje hory, no ak by nemal v sebe také množstvo energie, obdivoval by vrcholce iba z diaľky. „Dostal by som sa najďalej na Štrbské Pleso, či Hrebienok. Mám však v živote obrovské šťastie na dobrých kamarát a dobrých ľudí. Vďaka nim sa dostanem aj tam, kde by sa mi kedysi ani nesnívalo,“ hovorí.
Jeho rúčkovanie na Chopok zďaleka nebolo jediným horským zážitkom. „Mám kamaráta, s ktorým sme sa spoznali na sociálnej sieti a raz padla aj téma, že by som veľmi rád vyšiel na niektorú z horských chát. Vtedy mi Jaroslav napísal, že je horským nosičom. Slovo dalo slovo a vznikla akcia, na akú sa nezabúda,“ hovorí.
Jaroslav zorganizoval ďalších troch nosičov a táto štvorica vyniesla Mateja z Hrebienka až na Téryho chatu. „Dôležité bolo upevniť ma do nosičskej krošne tak, aby ťažisko bolo vyvážené. Bol to ich fantastický výkon, striedali sa a na Téryho chate sme boli približne za tri hodiny,“ dodal.
Podobne už zdolal aj Zamkovského chatu a Chatu pod Borišovom, teraz sníva o Zbojníčke. „Keď som už videl Malú studenú dolinu, túžim po Veľkej studenej dolinu,“hovorí.
Na Chopku s kamarátom Radovanom po obdivuhodnom výkone. Od Kamennej chaty vyšiel na rukách. (zdroj: archív M.K. )
Štvorica kamarátov - horských nosičov, ktorá ho v krošni vyniesla až na Téryho chatu. (zdroj: archív M.K. )Paragliding vyskúšal v zime
A aby toho nebolo dosť, vyskúšal Matej už aj paragliding. „Mal to byť darček od priateľov, leteli sme v tandeme. Najťažší bol štart, lebo pri tom sa treba rozbehnúť. Primontovali ma a ďalší ľudia nám s rozbehom pomohli,“ hovorí. Zážitkom bolo aj to, že leteli v zime. Priznáva, že pri pohľade z výšky mu nebolo všetko jedno, ale nádherné pohľady strach zatlačili do pozadia. Lebo fotograf to už má v krvi, že každý pohľad v duchu premieňa na záber.
„Dnes už má fotoaparát v mobile každý, ale urobiť dobrý záber nie je vôbec samozrejmosť. K tomu zďaleka nestačí oba kvalitná technika, hovorí Matej, ktorého tematicky najviac zaujíma fotenie hôr, hasičov, športovcov, ale tiež záberov mesta, v ktorom žije.
Tandemový let bol zážitkom. (zdroj: archív M.K. )
Strach aj radosť v očiach. (zdroj: archív M.K. )
(zdroj: archív M.K. )Pár vydarených fotografií Mateja Kapustu namiesto čerešničky na torte:
(zdroj: Matej Kapusta)
(zdroj: Matej Kapusta)
(zdroj: Matej Kapusta)
(zdroj: Matej Kapusta)
Privítanie Mateja Tótha v Banskej Bystrici. (zdroj: Matej Kapusta)
