BANSKÁ BYSTRICA. Papier bol v koncentračných táboroch mimoriadne vzácny artikel a tak väzni kreslili na všetko, na čo sa len dalo. Na papierové odrezky, či dokonca papieriky z cigariet. Jedným z nich bol aj Marian Ruzamski, ktorý zomrel na sklonku vojny, v roku 1945, v tábore Bergen – Belsen od hladu a vyčerpania. Svoje kresby si ukryl pod odev a zobral ich na evakuačný pochod. Pred smrťou ich odovzdal jednému zo spoluväzňov.
To je iba jeden z mnohých silných príbehov a ľudských osudov, ktoré sprítomňuje výstava Forbidden Art – Zakázané umenie a až do konca septembra si ju môžete pozrieť v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Výstavu otvorili tento týždeň ako súčasť série podujatí pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a 75. výročia prijatia Židovského kódexu na Slovensku. Riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev je spokojný, že túto výnimočnú výstavu sa im podarilo dostať do Banskej Bystrice práve pri tejto príležitosti, keďže je na ňu dlhý poradovník. Do Banskej Bystrice prišla výstava rovno z USA.
„Možno, že svojou emotívnou výpoveďou a silným posolstvom dokáže táto výstava povedať viac, ako dokumentárne fotografie a materiály z koncentračných táborov,“ dodal Mičev. Podľa neho je obdivuhodné, ako sa väzni v koncentračných táboroch, pre ktorých bolo prvoradé vôbec si zachovať holý život, dokázali zo svojich pocitov, strachov a túžob vyspovedať cez umenie.
Tvorili pod hrozbou smrti
Výstava prezentuje dvadsať umeleckých diel, vyhotovených ilegálne a pod hrozbou smrti. Za každým dielom je ukrytý tragický ľudský príbeh.
Sú tu scény z fungovania tábora, portréty väzňov, ale aj dojímavé obrázky, ktoré možno držali väzňov pri živote. Napríklad portrét milej, ktorej tvár ožívala v bezsenných nociach. Ale tiež vydarené karikatúry dozorcov, či dokonca album rozprávok, ktoré vytvorili väzni pre svoje vzdialené deti.
Skutočnou raritou je náramok, ktorý zobrazuje scény getta v Lodži. Našiel sa v blízkosti plynovej komory v Birkenau. A tiež miniatúra diablika, vyrobená v Auschwitzi zo stuhy a drôtu. Väzni v nej pašovali ilegálnu korešpondenciu.
Dobrodružstvo čiernej sliepky
Rozprávky o dobrodružstvách čiernej sliepky majú zaujímavú históriu. Ilustrovali ich väzni z kancelárskej budovy, ktorí ako jediní mali prístup k papieru a pastelkám. Vďaka tomu tvorili tajné rozprávky pre deti, ktoré možno už nikdy nemali vidieť.
Maria Hiszpanska je zas autorkou kresby Ženy s fúrikmi. Vznikla v jedinom tábore, určenom výhradne pre ženy – v Ravensbrücku. Kresbu zakopali do zeme spoločne s menami žien, z ktorých mnohé skončili ako obete pseudovedeckých experimentov. Smutný nádych má kresba Mieczyslava Koscielniaka Návrat z práce. Spoluväzni nesú svojho priatelia na rukách, lebo už od vyčerpania nevládze ísť sám.
Sarkofág s ľudskou kosťou
K najzaujímavejším dielam patrí drevená soška s názvom Sarkofág od neznámeho autora. Po vojne ju našli na pozemkoch v Auschwitz – Birkenau. Vo vnútri sarkofágu sa nachádzala obhorená ľudská kosť. Podľa skúmaní antropológov patrila kosť žene vo veku približne 25 rokov. Dielko vyjadruje snahu väzňov zachovať si ľudskú dôstojnosť aj po smrti.
Rovnako silným pososltvom je náramok, ktorý zachytáva scény z getta Litzmannstadt, či maľba s názvom Ruže. Akvarel vytvoril belgický Žid pre civilnú pracovníčku tábora k jej narodeninám.. Spolu s ďalšími väzňami sa jej chcel poďakovať za to, že im tajne nosila jedlo.









