BANSKÁ BYSTRICA. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku dňom pracovného pokoja. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne. Šaštín je starobylým pútnickým miestom.
V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze.
Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši.
V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky.
V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám slávnostne posvätili v roku 1764. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor. Vyvrcholením národnej púte, ktorá sa koná v Šaštíne, bude dnes o 10:30 svätá omša za účasti slovenských biskupov. Počas dňa budú slávené sväté omše aj o 7:00, 8:00 a 18:00. O 14:00 bude akatist k Bohorodičke a následne požehnanie pútnikov.
Patrónka našej krajiny
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú cirkev ho ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska.
Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že "ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna".
Bolesť sa začala proroctvom Simeona
Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že "jej vlastnú dušu prenikne meč".
Po druhý raz Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov.
Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.
