Neberie sa však tragicky. Blind Man. Slepý muž. Tak sa podpisuje pod svoje skladby a rovnako sa volá aj jeho kapela.
Milanov hudobný talent sa výrazne prejavil už v škole pre nevidiacich v Levoči. Ovláda noty v brailovom písme. Skladá inštrumentálky. Rozpisuje jednotlivé nástroje. S niektorými textami mu pomáhajú priatelia, mnohé si píše sám. Ako deväťročný vybrnkal do piána prvé autorské dielo. Roky však k nemu nenašiel vhodný rým. Až raz prišiel ku knihe Kamila Peteraja v Slepých uličkách a na verše, čo sadli do „odstátej“ melódie ako uliate. “Pri jednej vydarenej akcii pre nevidiacich som sa pána Peteraja opýtal, či mi ich dovolí použiť. Bez výhrad súhlasil s tým, aby som v tvorbe pokračoval.“
Podobným spôsobom si nechal schváliť aj zhudobnenie básne Milana Rúfusa Poďakovanie za lásku zo zbierky Modlitbičky. V jednom vianočnom pozdrave mu majster Rúfus, o ktorom sa všeobecne vie, že sa pred okolím skôr uzatvára, naznačil: „Ak prídete do Bratislavy, naše dvere vám budú otvorené.“
Milan má iba 26 rokov, ale stihol už vydať šesť CD. Posledný, pod názvom Aj taký je život, mu krstil Paľo Drapák. Teraz chystá projekt, v ktorom predstaví tvorbu svetoznámych nevidiacich umelcov A. Bocceliho, R. Charlesa a C. Feliciana. Nemala by chýbať ani pieseň K. Kryla Nevidomá dívka a Patejdlov Slepý hudobník. „Keď tým aj hneď neurobím dieru do sveta, chcem to dať dohromady. Konzultoval som s Vašom, nemal výhrady, naopak, myslím si, že sa mu nápad páčil,“ tvrdí Milan. Je nezmar. Keď nepíše, hrá, keď nehrá, počúva hudbu, ktorú má rád. Mama prezrádza, že dokonca spieva zo sna.
Milan má za sebou šesť operácií. „Po poslednej, najvážnejšej, som už nemusel byť tu,“ naznačuje. To, že je späť, spája s medicínou, no súčasne spomína: „Napriek tomu, že mnohí podobným javom neveria, s plnou vážnosťou môžem povedať, že mám taký stav za sebou. Pamätám sa, ako som niekde prudko padal a potom na veľké svetlo, v ktorom sa pohybovali tiene. Hovoril som s nimi. Chcel som v tom svete ostať. Tie tiene, alebo anjeli, ma však poslali naspäť. Mama a brat ťa potrebujú, povedali. Pritom som nevnímal iba sluchom. Ja som to všetko videl!“
Milan je optimista a inteligentný mladý muž. Na otázku, ktoré žánre, skupiny a spevákov má najradšej sa chytil za hlavu: „Na to potrebujem najmenej týždeň, aby som ich vyrátal.“ Na prvom mieste sú jednoznačne Beatles a Lenon. Z našich starý dobrý Elán, Prúdy, No Name, Zuzka Smatanová a Marian Varga. Z country má rád Michala Tučného, ľutuje len, že odišiel príliš skoro ako Mercury, Kryl či Zich. V poslednom čase čoraz viac objavuje aj vážnu muziku. Najmä cez výučbu, ktorou si rozširuje hudobné vzdelanie. Mamka ho vozí na hodiny klavíra do B. Bystrice. “Vlastné koncerty usporadúvame tak raz za dva roky, viac by sme ich finančne neutiahli,“ hovorí M. Kvietok.
Teší sa, že SuperStar vyhrala jeho favoritka Katka Koščová. „Vedel som, že bude úspešná. Obdivuhodne „zmákla“ všetky kolá a štýly.“ Na otázku, či sám neuvažoval o účasti v súťaži, povedal: “Kamaráti ma presviedčali. Síce spievam, no v prvom rade sa cítim klávesák, aranžér a hudobník. Nechcel som. A načo? Mám fantastickú mamu, perfektného brata, priateľov, ktorí ma vedia podržať,“ hovorí Milan. Milanova matka Dana Kvietková spolu s dvoma právnikmi založila občianske združenie Blind Men. Budú organizovať stretnutia absolventov školy pre nevidiacich. Pokúsia sa nadviazať staré priateľstvá a sprístupniť nové kontakty.