BREZNO. V Brezne sa s osobnosťou Milana Rastislava Štefánika prvýkrát zoznamovali cez svedectvá breznianskych legionárov z I. svetovej vojny. Tí so záujmom rozprávali o francúzskom generálovi útlejšej postavy s rozhodným, no ľudským a uznanlivým slovom, ktorý sa im prihováral rodnou rečou pri formovaní légií v Taliansku. Druhé a najmasovejšie, avšak veľmi smutné zoznámenie, prišlo po leteckej tragédii začiatkom mája 1919. Štefánikova popularita u breznianskej verejnosti odvtedy neustále narastala, až sa v júni 1923 mestská rada pod vedením námestného starostu Jána Lehotského uzniesla na tom, že generálovi postaví pomník.
Hoci sa zámer nerealizoval hneď, samotná myšlienka ostávala živou aj v ďalších rokoch. Základný kameň na výstavbu pomníka gen. M. R. Štefánika bol položený dňa 28. októbra, v deň 10. výročia vzniku Československa. Slávnostné odhalenie pomníka sa konalo pod záštitou ministra školstva a národnej osvety Dr. Antona Štefáneka v dňoch 4. a 5. mája 1929.
Zo sochy odrezali prst. Na skúšku
Pomník bol citlivo skĺbený s kulisou historických domov a svojou proporciou i monumentálnym účinkom bol vhodne zakomponovaný do priestoru námestia.
So zmenou ideológie po roku 1948 sa ale zmenila aj interpretácia dejín a náhľady na osobu Štefánika, následkom čoho sa jeho pomník ako jedna z dominánt námestia stal tŕňom v oku.Na základe príkazu z najvyšších miest bola socha v lete 1952 odstránená, hoci kompetentní sa o jej ďalší osud nezaujímali.
Socha putovala najskôr do Mostárne Brezno, kde z nej na skúšku materiálu odrezali jeden prst. Našťastie pracovníci v hrončianskej zlievárni, vediac odkiaľ vzorka pochádza, vyhlásili materiál za nepoužiteľný.Následne socha vystriedala viacero nedôstojných miest, až skončila v sklade technických služieb. Podarilo sa ju zachrániť vďaka statočným ľuďom ako bol napríklad vodič Ján Štulajter a niekoľko desaťročí bola ukrytá pred zrakmi tých, ktorí ju nemali vidieť.
Opäť na pôvodnom mieste
Atmosféra pre znovuosadenie pomníka aj s pôvodnou sochou prišla až po roku 1989. Spoločenská debata o umiestnení pomníka bola o to zložitejšie, že na jeho pôvodnom mieste v roku 1965 (pri oslavách 700- ročnice mesta) vznikol pamätník padlých, pozostávajúci z kamennej ruže a fontány.
Názory na tento problém boli rôzne; od radikálnych, žiadajúcich zrušenie kompozície ruže a fontány a postavenie pomníka na toto miesto i tých, ktorí vzhľadom na preexponovanosť tohto priestoru žiadali postavenie sochy na inom mieste v parku.Napokon bolo prijaté kompromisné riešenie so zachovaním fontány s pomníkom padlých a súčasne začlenenie pomníka M. R. Štefánika do tohto priestoru.
Termín odhalenia pomníka bol stanovený na 5. mája, teda rovnaký deň, ako bol termín pôvodného odhalenia v roku 1929. Po vykonaní odborných reštaurátorských prác, ktoré zabezpečovala skupina pod vedením akademického sochára Jána Fillu, boli pôvodné zachované časti pomníka použité aj pri realizácii toho nového a v takejto podobe zdobí naše námestie až do súčasnosti. (V článku sú použité informácie z bulletinu Mesto Brezno národnému bohatierovi, vydaného v roku 1990 pri príležitosti opätovného odhalenia pomníka M. R. Štefánika v Brezne.)
Autor: Slavomír Pôbiš
