SLOVENSKÁ ĽUPČA. Hrad Ľupča, založený v polovici 13. storočia uhorským kráľom Belom IV., sa týči nad obcou Slovenská Ľupča a je národnou kultúrnou pamiatkou. Spoločnosť Železiarne Podbrezová od nadobudnutia tohto stredovekého hradu v roku 2002 zabezpečuje jeho postupnú renováciu tak, aby mu vrátila lesk a slávu.
V uplynulých rokoch opravila strechy, fortifikačný systém - hradby, brány a bašty, položila novú kamennú dlažbu na dolnom nádvorí, uskutočnila pamiatkovú obnovu kaplnky, Gizelinho domu z 19. storočia i najvyššieho poschodia Rubigallovej veže. Od vlaňajšieho roka obnovuje horné nádvorie hradu, ktorého súčasťou je najstaršia časť nádvoria - donjon z 13. storočia.
Ako informoval kastelán hradu Vladimír Homola v aktuálnom vydaní firemných novín železiarov Podbrezovan, popri historicko-architektonickom výskume bol na hornom nádvorí realizovaný aj archeologický výskum a ten odkryl zaujímavé nálezy. Financovali ho Železiarne Podbrezová a realizoval Pamiatkový úrad SR.
"Výskum pozostával zo 16 sond, ktorých situovanie záviselo od potrieb realizácie zemných prác a úprav terénu v rámci obnovy horného nádvoria. Jednotlivé sondy sa kopali ručne po vrstvách, situácia v nich sa dokumentovala fotograficky, všetky geodeticky zamerali. Výskum prebiehal v priestore, ktorý bol značne sterilizovaný výkopmi inžinierskych sietí z 20. storočia," priblížil Homola.
Nové objavy
"Podľa historických prameňov vznikla v 13. storočí na hornom nádvorí vežová stavba donjon obklopená šošovkovitým nádvorím, ktoré bolo vymedzené kamenným opevnením. To bolo počas výskumu odkryté v značnom rozsahu. Zistilo sa, že najrozsiahlejšia časť, smerom od donjonu na juh, je narušená kanalizáciou z 20. storočia. Okrem toho hradba pokračovala v severnej časti arkádovej chodby smerom k delovej bašte. Zaniknuté opevnenie bolo murované z lomového kameňa na vápennú maltu.
K obdobiu fungovania tohto opevnenia sa viaže najstaršia zistená kultúrna vrstva, identifikovaná v malých fragmentoch. V priestore severne od donjonu bola identifikovaná vrstva so stopami požiaru. Nájdený materiál z tejto vrstvy sa datuje do obdobia 14. až 15. storočia," vysvetlil kastelán s tým, že stopy požiaru mohli súvisieť s udalosťami spojenými so zánikom opevnenia.
Podľa neho v juhovýchodnej časti arkádovej chodby sa našla okrúhliaková dlažba, ktorá je jedinou staršou stopou po úprave terénu tehlovou dlažbou z obdobia baroka.
"Mimoriadnym nálezom je však fragment vstupného portálu, zdobený motívom čiernych sŕdc. Prvá časť z tohto portálu bola nájdená pri výskumoch už v roku 2003, druhý nález je väčší, čím nám podáva pomerne presný obraz o celkovom vzhľade portálu. V kultúrnych vrstvách boli vykopané ďalšie fragmenty keramického, kovového a dreveného náradia. O ochranu a odborné ošetrenie všetkých hnuteľných nálezov sa postarali Železiarne Podbrezová," dodal Homola.
