MY Smer Magazín sa nechal zavrieť na dve minúty do miestnosti s teplotou mínus 120 stupňov! Jeho redaktor mal pritom oblečené len krátke šortky. Na vlastnej koži tak v Kryomede v Kremničke vyskúšal metódu, ktorá zažíva v týchto dňoch na Slovensku boom a odborne sa nazýva kryoterapia. Liečba chladom na prvý pohľad vyzerá ako nová disciplína, ale prvé detské krôčky pritom robila v roku 2500 pred našim letopočtom. Pôsobenie extrémne nízkych teplôt na organizmus sa uplatňuje pri liečbe mnohých ochorení a športovcom pomáha pri celkovej regenerácii. V kryoterapii sú slovenským vzorom Poliaci. Prvý vstup do mrazu znamená akoby novodobú skúšku odvahy. Isté obavy mal pred rokmi aj šéf Kryomedu Martin Rusko, bývalý skokan na lyžiach a neskôr futbalista Vlkanovej, Seliec a Podlavíc. Po premiére je to však už v pohode, to nám potvrdili aj futbalisti z banskobystrickej Dukly Ľubomír Vyskoč a Martin Jakubko. ,,Na začiatku je to zvláštny pocit, že je tam mínus 130 stupňov, ale po prvej návšteve obavy opadnú. Nie je to nič strašné. Dá sa to vydržať,“ poznamenal útočník Dukly, ktorého prezývajú Kubo. Ten kryoterapiu objavil iba pred niekoľkými týždňami a v rovnakom období sa aj strelecky prebudil. Žeby našiel v mraze recept na góly? Kubo sa smeje, že ak je to pravda, tak bude sedieť v mraze každý deň... Kryomed v Kremničke, niekoľko minút pred deviatou hodinou ráno. V komore je podľa teplomera zima až to praští, ale do štandardných mínus 120 stupňov ešte trošku chýba. Prví návštevníci sú už pripravení. Výbava nie je veľká: šortky, maska na tvár, čelenka, citlivé časti tela chránia rukavice, ponožky a dreváky. Kým sa komora temperuje, v opačnom konci centra je akoby iný svet a panuje tam odlišná klíma. Deti z materskej školy v Králikoch šantia v soľnej jaskyni, ktorú tvorí päť druhov soli, z nich každý predstavuje inú morskú oblasť. Zo soli je dokonca aj zámkova dlažba. Sme pripravení. Masívne dvere komory sa zatvárajú a my niekoľko sekúnd stojíme v predsieni mrazivého pekla. Teplota je ,,len“ minus šesťdesiat. Otvárame ďalšie dvere, kde je raz toľko.... Snažíme sa čo najviac precítiť ten obrovský chlad, po koži akoby šantili tisícky drobných ihiel. Dá sa to prežiť. V komore sa treba pomaly prechádzať dookola. Postupne si zhŕňame ponožky nad členky, aby sme pocítili ešte väčší chlad - pri podlahe je zhruba o 15 stupňov chladnejšie. Po prvej minúte chladný technický vzduch prenikol až do kostí - kĺby akoby stláčali neviditeľné kliešte, to je azda najintenzívnejší pocit z komory, tak ako ho cíti laik. Odborníci to definovali tak, že vo všeobecnosti pacienti nepociťujú chlad, ale skôr jemné pálenie či tupé bodanie. Po dvoch minútach sme z komory von a po ,,zmrazení“ nasleduje zhruba 20 minút intenzívneho pohybu. Koža usilovne pracuje a rôzne škodlivé látky sa s naším zahriatym organizmom musia veľmi rýchlo rozlúčiť... Do poslednej chvíle si myslíme, že kryokomora je určená len dospelým. Riaditeľ Rusko však oponuje: ,,Doktor Caban priniesol z celosvetového kongresu o kryoterapii nové poznatky. Donedávna vstupovali deti do komory až od 15 rokov, ale podľa najnovších poznatkov môžu ísť dnu už deti od dvoch rokov.“
