BANSKÁ BYSTRICA. Pred nejakým časom sme čitateľov informovali o výsledkoch anonymnej urbanisticko-architektonickej súťaže na obnovu zaniknutého vojenského cintorína z prvej svetovej vojny v Banskej Bystrici – Majeri.
Odborná porota vybrala ako víťazný návrh kolektívu architektov Benjamín Bradňanský, Vít Halada a Maroš Greš. Teraz však prichádza zložitejšia časť pre naplnenie vízií o obnove aspoň časti cintorína – získať na tento náročný projekt finančné prostriedky. Ako informovala hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová, víťazný projekt predstavia poslancom na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva a následne aj odbornej a laickej verejnosti 11. novembra o 14:00 hod. Práve tento deň je venovaný pamiatke vojnových veteránov.
„Som rád, že sa našiel víťaz a odborná porota vybrala najlepší návrh. Keďže ide o nemalú investíciu, v tejto chvíli musíme analyzovať finančnú stránku realizácie obnovy vojenského cintorína v Majeri. V apríli 2016 sme požiadali Ministerstvo vnútra SR o poskytnutie príspevku na obnovu tohto pietneho miesta v zmysle zrealizovanej súťaže a projektovej dokumentácie. Určitú sumu finančných prostriedkov vyčleníme v mestskom rozpočte. Zároveň budeme hľadať ďalšie zdroje na jeho obnovu,“ hovorí primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

Víťazný návrh oslovil zaujímavým riešením
Ako informovala Zuzana Moravčíková z Archinfo.sk, v rámci návrhu bolo potrebné vyriešiť obnovu a prezentáciu zaniknutého cintorína spôsobom, ktorý vytvorí dôstojné pietne miesto, venované obetiam 1. sv. vojny a obnovu jednotlivých hrobových miest, ktoré je možné obnoviť v počte asi 450 z pôvodných takmer 1400 hrobov.
Ako k víťaznému návrhu uviedla porota, oslovil ich odlišný pohľad na spôsob obnovy areálu cintorína ako ostatné súťažné návrhy:" Autori sa rozhodli vložiť do priestoru novú životaschopnú vrstvu a to bez zničenia pôvodných vrstiev. Pozdĺž západnej hranice pôvodného vojenského cintorína navrhli lineárne mólo, ktoré vnáša do územia novú organizáciu a objekt MONUMENTu. Ten v sebe spája funkcie pietneho miesta, náhrobnej dosky s menami pochovaných, kaplnky, vyhliadky, prezentačnej steny, zázemia, aj výrazného symbolu miesta - viditeľného z okolia. MONUMENT je veža 10 metrov vysoká a 2 metre úzka, ktorú tvorí oceľová konštrukcia s cortenovými stenami (corten - patinovaná, počasiu odolná oceľ), na ktorých sú vyrezané údaje rokov a mien. Autori sa vyhli akýmkoľvek stavebným zásahom v miestach hrobových polí a navrhli po odstránení náletovej zelene realizovať lúku, osiatu lúčnymi kvetmi. Lúka chráni vrstvu hrobov pod sebou a súčasne „dokáže v sebe integrovať aj možnosť lokálnych sond a obnovení hrobov.“

Cintorín, ktorý prakticky zanikol
Problematike vojenského cintorína z 1. svetovej vojny, ktorý sa nachádza v mestskej časti Majer, sa samospráva venuje už niekoľko rokov. Za posledné obdobie podniklo mesto kroky k obnove pätnástich hrobových miest, zrevitalizovalo južnú časť cintorína a odstránilo náletové dreviny.
Ako nám už pred časom povedala historička architektúry Klára Kubičková, ktorá zohrala v procese jeho záchrany kľúčovú úlohu, pochovali na ňom 1380 vojakov ôsmich národností, ktorí skončili svoju životnú púť v rokoch prvej svetovej vojny v špecializovanej vojenskej nemocnici v Banskej Bystrici.
O význame banskobystrickej nemocnice svedčí aj fakt, že tu dokázali hospitalizovať až 6-tisíc pacientov.
Vysoká však bola aj úmrtnosť, a keďže bolo nemožné prevážať telá zosnulých vojakov do ich domovov, zriadili pri nemocnici aj vojenský cintorín. Podľa zachovanej dobovej fotografie sa na hroboch nachádzali jednoduché kríže a tabuľky s menami vojakov.
Súčasťou cintorína bol dnes už neexistujúci hlavný obelisk zo známej bystrickej kamenárskej dielne Horn.


Ako napísala Klára Kubičková pre Archinfo.sk, v roku 2002 bol tento pomník zlikvidovaný bez stopy: „Keď som v roku 2012 videla začatie výstavby ďalšieho autosalónu na tomto mieste, začala som korešpondovať so stavebnými úradmi a upozornila som na bývalú existenciu vojenského cintorína ako aj na fakt, že tam nebola nikdy vykonaná exhumácia. Vtedy som už vlastnila fotografiu cintorína z roku 1929. Všetky odpovede tvrdili, že takéto záznamy neexistujú. Pomohla medializácia a vyšetrovanie Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Po upozornení Okresnej prokuratúry zo dňa 29.10.2013 o porušení zákona, adresovaného primátorovi a stavebnému oddeleniu mesta, sa už nedali veci utajiť a objavila sa aj dokumentácia a doklady o vlastníckych vzťahoch.“
Kubičková upozornila, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia prekrížili územie cintorína dve cesty, s navŕšením cestných telies, exhumácie sa však nekonali. Bez exhumácií zmizli aj ďalšie priestory.
