ŠPANIA DOLINA. Dokonalý pokoj uprostred ihličnatého lesa, trochu tajomná, no krásna atmosféra v neuveriteľnom tichu. Jediné, čo sem doľahne, je spev vtákov a zvuky lesnej zveri. Liatinové kríže, ktoré sa liali až v Hronci, označujú dodnes posledné príbytky baníckych rodín zo zaniknutej osady Piesky, ktorá sa nachádza v lesoch medzi Špaňou Dolinou a Starými Horami. Hoci posledný pohreb sa tu konal pred desiatkami rokov a postupne sa rozpadla aj stará drevená márnica, ešte stále sem prichádzajú príbuzní, ktorí na svojich blízkych nezabúdajú. A tak k čučoriedkam a lišajníkom, ktoré rastú po hroboch, pribudnú cez dušičky aj chryzantémy a plamienok sviečky v sklených kahancoch.
Prvá zmienka o Pieskoch, ktorým sa hovorilo aj Zamperk, pochádza z roku 1263, keď sa osada spomína ako Mons Pyrosus. Rodilo sa obdobie najväčšej slávy, ktorú zažívala Banská Bystrica, Špania Dolina a okolité obce vďaka bohatým náleziskám medi. Prvá zmienka o medenorudných baniach na Pieskoch je z polovice 15. storočia, no banské korene siahajú omnoho hlbšie do histórie.
Archeologické nálezy prezrádzajú, že v tejto oblasti sa ťažilo už v eneolite. Dokumentujú to početné objavy kameňomlatov. Najväčší rozmach dosiahla osada v stredoveku, tunajšie medené bane patrili až do 15. storočia banskobystrickým mešťanom.
Ešte v 19. storočí žilo na Pieskoch okolo 140 obyvateľov a aby nemuseli svojich blízkych pochovávať až v Španej Doline, či v Starých Horách, vybudovali si cintorín v strmom svahu, v lesíku nad obcou. Ako nám pred rokmi povedal jeden z posledných obyvateľov Pieskov, pochovať tu niekoho uprostred zimy, kedy sa tu navalili záveje vo výške chlapa, bola veru poriadna fuška. Nebožtíka ťahali na saniach, alebo krniach do strmého svahu. Šmýkalo sa, sane museli chlapi zozadu brzdiť, aby sa nespustili naspäť.










Autor: ETA