BANSKÁ BYSTRICA. Na poslednom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici sa hovorilo aj možnostiach vyhlásenia verejnej zbierky na postavenie sochy panovníka Bela IV., ktorý udelil mestu v roku 1255 mestské privilégiá. Vyhlásenie zbierky cez poslanecký zbor napokon tesnou väčšinou prešlo, keď za ňu z 27 prítomných poslancov hlasovali štrnásti.
S návrhom na inštaláciu sochy Bela IV. prišiel už pred časom poslanec Stanislav Mičev, podľa ktorého zohral tento panovník nezastupiteľnú úlohu v histórii mesta. Podobnú sochu už má napríklad Kremnica, ktorej udelil mestské privilégiá Karol Róbert z rodu Anjou.
Hoci poslanci i odborná verejnosť sa zhodujú na historickom prínose Bela IV. pre Banskú Bystricu, jadrom polemiky sa stalo skôr uvažované miesto jej inštalácie na Námestí Štefana Moysesa , ktoré je súčasťou hradného areálu. Odborníci navrhujú diskutovať aj o konečnej podobe sochy, ktorej zmenšeninu už prezentovali členom kultúrnej komisie.
Mesto musí mať svoj hodnotový miestopis
Listom sa na vedenie mesta a poslancov obrátili riaditeľ Stredoslovenskej galérie Maroš Rovňák a riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký. Snažia sa v ňom upriamiť pozornosť na to, že mesto musí mať spracovaný svoj hodnotový miestopis.
V prípade, že tento prístup absentuje, vznikajú také znehodnotenia priestoru, aké dnes vidíme na Huštáku. „Pri osadzovaní nových prvkov by sa mal vždy ako prvý riešiť zámer, myšlienka, následne miesto a až na záver forma,“ píšu v liste. V prípade sochy Bela IV. sa však išlo podľa nich v opačnom poradí. Inštalácia sochy, kde sa spomína aj jej výška viac ako 2 metre na vysokom podstavci, by podľa nich mohla narušiť doterajšie vnímanie tohto historického priestoru. Na Moysesovom námestí už stojí súsošie Štefana Moyesa a Karola Kuzmányho, čo treba tiež pri rozhodovaní zohľadniť.
Práve hradný areál je podľa nich svojou povahou, tradíciou a zachovaním historickej jedinečnosti vrcholom hodnotového priestoru mesta a osadením sochy, ktorá by bola novotvarom, by sa narušil genius loci priestoru. Navrhli preto prehodnotiť zámer postavenia sochy v hradnom areáli a zvážiť inú formu vyzdvihnutia prínosu panovníka pre Banskú Bystricu.
Diskusii sa mesto nebráni
Ako na mestskom zastupiteľstve konštatoval autor myšlienky Stanislav Mičev, diskusii o jej budúcom umiestnení sa nebráni. „Na druhej strane sa ale nestotožňujem s myšlienkou, že by táto socha nejakým spôsobom narušila genius loci hradného areálu“ konštatoval. Aj poslanec Vladimír Sklenka považuje za vhodné vyzdvihnúť prínos Bela IV. pre Banskú Bystricu, podľa neho je však tiež vhodné diskutovať o mieste, kde by táto socha mala stáť.
Poslanec Milan Lichý zas upozornil, že osudy verejných zbierok bývajú neisté. Aj na sochu Andreja Sládkoviča v Radvani trvala zbierka v minulosti niekoľko rokov a v súčasnosti už v Banskej Bystrici beží dlhšiu dobu zbierka na záchranu kaplnky sv. Jána Nepomuckého pri Malej stanici, ktorú iniciovala rímskokatolícka cirkev.
Vladimír Pirošík, predseda komisie pre pamätihodnosti pri mestskom zastupiteľstve hovorí, že členovia komisie majú k zámeru podobné pripomienky, aké sa objavili v liste riaditeľov.
„ Nesúhlasíme s jej osadením pred budovou Praetoria, nakoľko socha nekorešponduje s týmto historickým objektom a zámer nebol prerokovaný ani s krajskými pamiatkármi. Platný územný plán predpokladá osadenie sochy tohto typu skôr na Huštáku, pri Banke Slovakia,“ dodal s tým, že ak bude verejná zbierka neúspešná a socha sa bude dofinancovávať z mestských zdrojov, budú trvať na transparentnej verejnej súťaži.
Kto bol Belo IV.
Belo IV. (1206 - 1270) bol panovník z rodu Arpádovcov, uhorským kráľom bol v rokoch 1235 - 1270.
V histórii Banskej Bystrice zohral jednu z kľúčových úloh. Okolie mesta bolo bohaté na vzácne kovy a tak malo aj mesto samotné veľkú perspektívu rozvoja. Práve to bol kľúčový dôvod, pre ktorý niekdajšiu osadu na brehu Hrona povýšil na mesto s dôležitými privilégiami.
Listina mestských privilégií a ostatné výsadné listiny opatruje Štátny archív - pobočka Banská Bystrica.
Autor: ETA
