Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Dňa 7. novembra 2016 sa v Krematóriu v Banskej Bystrici konala posledná rozlúčka s poprednou osobnosťou pamiatkovej starostlivosti, Ing. arch. Stanislavom Dúbravcom, CSc., ako aj s jeho manželkou. Svieca jeho života dohorela takmer mesiac po dovŕšení 88 rokov 2. novembra 2016, pričom prežil svoju manželku, učiteľku Mgr. Zlaticu Dúbravcovú rod. Kapitánovú, ktorá ho sprevádzala životom 64 rokov, len o 3 dni.
Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc., rodák z Liptovskej Teplej (4.10.1928), po absolvovaní Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave roku 1952 a po základnej vojenskej službe sa v roku 1954 umiestnil na Odbore výstavby a územného plánovania KNV v Banskej Bystrici.
Záchrana pamiatok sa stala zmyslom jeho života
V roku 1959 prešiel do Krajského múzea v Banskej Bystrici a v roku 1960 založil samostatné Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (KSŠPSOP), ktoré bolo v riadení KNV. V rokoch 1969 – 1977 stredisko prešlo do riadenia Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) v Bratislave, ale od roku 1978 sa vrátilo do krajského riadenia.
Po integrácii okresných pamiatkových správ ku KSŠPSOP v roku 1984 vznikol Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (KÚŠPSOP) v Banskej Bystrici. Na čele tejto inštitúcie od jej založenia s dvomi pracovníkmi až po sieť pracovísk (stredísk) patriacich ku KÚŠPSOP v celom stredoslovenskom kraji so 150 zamestnancami a stovkami dobrovoľných spolupracovníkov stál Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc. až do odchodu na dôchodok v roku 1988.
Ústav riešil úlohy v odborno-metodickej, investorsko-realizačnej, dokumentačnej a propagačno-výchovnej oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody na strednom Slovensku. Ústav mal vysoký odborný kredit v celoslovenskom rozsahu. Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc. bol gestorom vypracovania „Zásad spolupráce KSŠPSOP s ONV a MNV v Stredoslovenskom kraji“, ktoré po schválení v rade S-KNV významne pomáhali pri presadzovaní záujmov štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.
Architekt Stanislav Dúbravec (zdroj: archív Júliusa Burkovského )Miloval ľudovú architektúru
Srdcovou záležitosťou Ing. arch. Stanislava Dúbravca, CSc. bola ľudová architektúra, ktorá bola predmetom aj jeho kandidátskej práce „Záchrana ľudovej architektúry metódou premiestňovania, so zameraním na región Liptova“, ktorú obhájil v roku 1973, čím získal vedeckú hodnosť CSc.
Bol autorom urbanisticko-architektonického riešenia výstavby Múzea liptovskej dediny v Pribyline, Múzea oravskej dediny v Zuberci a dosiaľ nerealizovaného Múzea novohradskej dediny v Haliči. Autorsky sa tiež podieľal na architektonicko-etnografickej dokumentácii pri záchrane a premiestnení pamiatok v Múzeu slovenskej dediny v Martine a v Banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Ústav pod jeho vedením metodicky usmerňoval výstavbu Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke a pripravoval aj vytvorenie Múzea horehronskej dediny v Slovenskej Ľupči k čomu však nedošlo. Záchrana ľudovej architektúry na mieste vzniku sa riešila formou rezervácií ľudovej architektúry (Vlkolínec, Špania Dolina, Čičmany, Podbieľ).
Skanzeny a ľudová architektúra boli jeho srdcovou záležitosťou. (zdroj: Ilustračné SME - Ján Krošlák )
Zachraňoval aj kaštiele v Radvani
Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc. sa podieľal na záchrane neskoro-renesančného kaštieľa Radvanských (1972) a Tihányovského kaštieľa v Radvani (1973), Oravského, Zvolenského, Bojnického a Fiľakovského hradu. Bol spoluautorom priestorového riešenia hradu Šomoška. Ústav pod jeho vedením zabezpečoval aj pamiatkovú rekonštrukciu Strečnianskeho hradu, na čo žiaľ súčasní správcovia už zabúdajú.
Tihányiovský kaštieľ. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Mäsiarska bašta ani Šikmá veža sa nestali minulosťou
Priamo v Banskej Bystrici docielil záchranu Mäsiarskej bašty pred asanáciou pri výstavbe Pamätníka SNP, zabezpečil stabilizáciu „Šikmej“ hodinovej veže na Námestí SNP, záchranu meštianskeho domu na Lazovnej ul. č. 10, pamiatkovú obnovu Beniczkého domu na Nám. SNP č. 16 (vtedajšie sídlo KSŠPSOP) ako aj domu č. 7 na Nám. SNP (sídlo Spolku architektov) a mnohých ďalších objektov najmä v Mestskej pamiatkovej rezervácii, čím mal podstatnú účasť na záchrane historického jadra mesta. Čítajte viac.
Nebyť Stanislava Dúbravca, Mäsiarsku baštu by sme zrejme obdivovali už iba na archívnych záberoch. (zdroj: SME - Ján Krošlák)
Výrazne sa zaslúžil aj o stabilizáciu Šikmej veže. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc. bol členom mnohých odborných komisií Zväzu slovenských architektov, SFVU, Ústredia umeleckých remesiel, Komisie pre štátne záverečné skúšky na SVŠT v Bratislave i pre udeľovanie vedeckých hodností. Ako člen Slovenskej komisie pamiatkovej starostlivosti MK SSR a člen Československého národného komitétu ICOMOS sa podieľal na riešení zásadných koncepčných a programových úloh pamiatkovej starostlivosti. Za svoje zásluhy v roku 1972 získal titul „Zaslúžilý pracovník kultúry“, v roku 1988 sa stal „Zaslúžilým členom Zväzu slovenských architektov“ a v roku 2010 mu udelili za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu SR výročnú Cenu Alžbety Güntherovej – Mayerovej.
Strácame v ňom mimoriadne zaslúžilú osobnosť, ktorá zanechala výrazné stopy pri záchrane kultúrno-historických pamiatok nielen v našom meste, ale aj v iných častiach Slovenska.
