Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Horehronie sa skanzenu ľudovej architektúry nikdy nedočkalo. Hoci ten bol doslova na spadnutie ( + FOTO)

Skanzen plánovali vybudovať ešte v rokoch socializmu pri Slovenskej Ľupči. Boli už dokonca vytipované horehronské drevenice, ktoré by sem bolo možné premiestniť.

Heľpa - rok 1969. Z pôvodnej zástavby a drevených domov zostal do dnešných dní iba zlomok. Niektoré zo stavieb chceli zachrániť a premiestniť do Slovenskej Ľupče. Heľpa - rok 1969. Z pôvodnej zástavby a drevených domov zostal do dnešných dní iba zlomok. Niektoré zo stavieb chceli zachrániť a premiestniť do Slovenskej Ľupče. (Zdroj: Horehronský etnografický kaleidoskop)

SLOVENSKÁ ĽUPČA. Podobne ako Kysuce, Orava, či Liptov, mala mať svoje múzeum ľudovej architektúry aj ďalšia rázovitá slovenská oblasť – Horehronie. Zriadenie múzea horehronskej dediny bolo v druhej polovici 20. storočia veľkým snom pracovníkov vtedajšieho Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, predovšetkým jeho vedúceho, nedávno zosnulého architekta Stanislava Dúbravca.

Projekt bol v tom čase doslova na spadnutie – skanzen sa mal nachádzať blízko Slovenskej Ľupče, ktorá je považovaná za vstupnú bránu na Horehronie. Vytipované mali odborníci dokonca aj drevené stavby z Heľpy a okolitých obcí, ktoré postupne vytláčala moderná výstavba a ktoré by bolo možné do Slovenskej Ľupče preniesť. „Bohužiaľ, myšlienka vtedy narazila na problém s vlastníctvom pozemkov. Mnohé zo stavieb, ktoré sa mali stať súčasťou skanzenu dnes už ani nestoja,“ hovorí bývalý pracovník ústavu a ochranár Július Burkovský. Dodnes považuje za škodu, že sa nepodarilo zámer zrealizovať. „Horehronie s pozoruhodnou architektúrou a ľudovým umením by si určite takýto skanzen zaslúžilo. Dnes by mohol byť rovnako navštevovaný ako Vychylovka, Zuberec, či Pribylina.

Skryť Vypnúť reklamu

Na vzniku všetkých troch spomenutých múzeí sa totiž podieľal práve architekt Stanislav Dúbravec. Záchrana ľudovej architektúry metódou premiestňovania bola aj témou jeho vedeckej práce, ktorú obhájil v roku 1973.

„Bol autorom urbanisticko-architektonického riešenia výstavby Múzea liptovskej dediny v Pribyline, Múzea oravskej dediny v Zuberci a dosiaľ nerealizovaného Múzea novohradskej dediny v Haliči. Autorsky sa tiež podieľal na architektonicko-etnografickej dokumentácii pri záchrane a premiestnení pamiatok v Múzeu slovenskej dediny v Martine a v Banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Ústav pod jeho vedením metodicky usmerňoval výstavbu Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke a pripravoval aj vytvorenie Múzea horehronskej dediny v Slovenskej Ľupči k čomu však nedošlo,“ hovorí Július Burkovský.

Skryť Vypnúť reklamu

Horehronie tak dnes má iba lesnícky skanzen pri Čiernom Balogu, ten je ale orientovaný na lesníctvo.

Aj súčasný starosta Slovenskej Ľupče Miroslav Macák považuje za veľkú škodu, že sa v tom čase nepodarilo projekt dotiahnuť do úspešného konca. „Dnes by sme mali okrem hradu a archeologickej lokality Kláštorisko ďalšie miesto, ktoré by určite vyhľadávalo množstvo turistov,“ hovorí.

Považuje však skoro za nemožné, že by sa takúto myšlienku podarilo zrealizovať v súčasnosti. „Ak sa to nepodarilo v čase, kedy vznikala väčšina slovenských skanzenov, dnes by to už bolo prakticky nemožné ako po finančnej, tak aj realizačnej stránke,“ dodal.

O tom, že horehronská architektúra a ľudové umenie by si určite zaslúžili ochranu a prezentáciu formou skanzenu, svedčia aj tieto archívne fotodokumenty zo stránky Horehronský etnografický kaleidoskop. Väčšina pôvodných stavieb a ulíc s drevenými domami dnes už neexistuje:

Skryť Vypnúť reklamu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 455
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 347
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 060
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 412
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 987
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 159
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 693
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 375
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 293
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 4 558
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Návrh všeobecne záväzného nariadenia počíta s tým, že herne nebudú môcť byť umiestnené do 500 metrov od škôl, či zariadení sociálnych služieb.

18m

Chcú tak získať viac miesta pre zákazníkov.

8 h

Na zásah vyslali profesionálnych hasičov aj niekoľko tímov dobrovoľných hasičov z okolia.

8 h

Historický objekt bude slúžiť kultúrnym a spoločenským účelom. Kvôli pandémii ho však zatiaľ nemôžu využívať.

8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

7 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

12 h

Správa Národného parku Nízke Tatry sa obrátila na návštevníkov prírody s výzvou.

20. jan

Už ste čítali?