V horehronskej obci Telgárt sa v roku 1901 narodil Pavol Spišák, no veľmi skoro prišiel o oboch rodičov. Do života opusteného chlapca však vstúpil takmer zázrak - adoptoval si ho bulharský cár Ferdinand I. Coburg. Ako vieme, Coburgovci mali k Slovensku a špeciálne k Horehroniu, kde vlastnili huty a železiarne, veľmi silný vzťah.
„Okolo toho, ako sa do rodiny Coburgovcov dostal, sa šíria doslova legendy. Dnes už ťažko povedať, či sa zakladajú na pravde, alebo boli dôvody racionálnejšie. Podľa tvrdení niektorých starých ľudí si malý Paľko spieval na poli a cára prekvapil jeho čistý spev.
Prihovoril sa mu a dali sa do reči. Iní ľudia zas tvrdia, že Pavol sa pri prekvapujúcom stretnutí spontánne zohol a natrhal cárovi kyticu lúčnych kvetov, čím ho veľmi dojal,“ rozpráva Spišákov prasynovec Jaroslav Slašťan, ktorý sa pustil do mapovania bielych miest jeho života.
Štvorročné pátranie
Keď pred krátkym časom odhaľovali v Telgárte pamätnú tabuľu gréckokatolíckemu kňazovi Pavlovi Spišákovi, zišlo sa tam množstvo ľudí. Napriek tomu, že od jeho smrti uplynulo už štyridsať rokov a mnohé spomienky zapadli prachom, rodáci naňho nikdy nezabudli. No vie sa o ňom pomerne málo, hoci jeho osud pripomína román.
