ĽUBIETOVÁ. Ľubietovská časť Podlipa je atraktívna už svojim umiestnením. Nachádza sa tak trochu bokom od obce v pokojnom prostredí, pod rozsiahlou a pozoruhodnou banskou lokalitou s rovnakým názvom. Počas Vianoc a Silvestra Podlipa doslova ožije aj vďaka tomu, že ľudia tu majú k sebe blízko.
„Žijeme v uponáhľanej dobe, s mobilmi v rukách, v ustavičnom náhlení sa niekam. O to viac si vážim ľudí, hlavne mladých, ktorí sa snažia zachovať tradície našich dedov. Blíži sa čas vianočný a v rodine Majerovcov z Podlipy sa každoročne vyrábajú vianočné oblátky - trubičky presne podľa prastarého ľubietovského receptu po starom otcovi. Na pôvodnom stroji, ktorý si toho už naozaj veľa pamätá. Pani domáca pripravuje cesto, pán domáci vyrába oblátky, no a deti - to sú hlavní ochutnávači. Škoda, že nemôžete cítiť tú úžasnú vôňu a krásnu atmosféru,“ napísala nám Zuzana Krištofičová o svojich susedoch Majerovcoch.
Samozrejme, hneď nás to zaujalo. A to sme ešte netušili, že aj pani Zuzka doma vyrába vianočné ozdoby z dreva, látky a ďalších prírodných materiálov a tiež krásne vianočné a novoročné želania. Iba tak, pre radosť a dobrý pocit z toho, že ľuďom urobí radosť. Keby raz niekomu z jej známych prišla pohľadnica, kúpená v obchode, určite by ostali zaskočení. Lebo už dopredu sa tešia, čo zas tento rok vymyslela.
Dom s vôňou vanilky
V dome Majerovcov rozvoniavajú Vianoce vždy v predstihu. Pečú sa tu vianočné trubičky, ktoré si vyžadujú kumšt aj trpezlivosť. Sú veľmi krehké a dopredu treba počítať aj s tým, že nie každá sa vydarí.
Manželia Marián a Daniela sú pri ich pečení zohratý tím. Túto tradíciu zdedili od rodičov pána Mariána a tí si ju zas prebrali od svojich predkov. Dnes si už Vianoce bez trubičiek nedokážu predstaviť ani oni, ani ich príbuzní a známi.
„Starú receptúru ma naučila moja svokra, svokor zas naučil môjho manžela trubičky piecť. Obdivujem ho, že má ako chlap pri tom takú trpezlivosť,“ pochváli manžela pani Daniela. Nie je to hračka, veď cesto treba najprv upiecť v starom prístroji na oblátky a potom ešte za horúca rýchlo skrútiť na drevený piestik a vzápätí z neho stiahnuť. Ak chýba rýchlosť, trubička sa láme. „Manžel na to všetko občas doplatí popálenými rukami,“ dodáva.
Podľa starej receptúry
Cesto si domáca pani pripravuje 24 hodín predtým, lebo musí určitú dobu odstáť. Stroj na výrobu cesta potom potrú včelím voskom, na rovnú plochu sa vyleje cesto a okraje stroja sa pritlačia. Potom už len treba sledovať, aby sa nepripálili. Treba kontrolovať, či sa na okrajoch tvoria zlatisté okraje a podľa toho vedia odhadnúť, či sú dostatočne upečené. Keď sa stroj otvorí, skrúcať ich treba rýchlo.
„Z jednej dávky vyrobíme tak 80 trubičiek, ale počítame s tým, že takých desať sa ich vždy pokazí. Na to sa najviac tešia naše tri deti, lebo ich môžu zjesť,“ hovorí Daniela. Niečo si ponechajú pre seba, zvyšok rozdajú rodine a priateľom.
Skúšali už aj kupované trubičky, ale veľmi im nechutili. „Naše sú predsa len naše, “ hovoria manželia, ktorí si na prostredie dediny zvykli a za nič na svete by nemenili. Rodení Banskobystričania si zvykli na pokoj a priateľov, ktorých na Podlipe našli. „Vianoce sú predovšetkým o pokoji, rodine a priateľoch a na to sa už dopredu tešíme. Ak ich niekomu spríjemníme našimi trubičkami, budeme radi,“ zhodujú sa.
V kráľovstve vianočných ozdôb
Aj Zuzana Krištofičová považuje Vianoce za najkrajšie sviatky v roku a svojich priateľoch zvykne obdarovať vlastnoručne vyrobenými a vymyslenými ozdobami. A tiež krásnymi vianočnými želaniami a novoročenkami.
„Pre mňa je to relax a zastavenie v dennom zhone a moji priatelia sa vždy dopredu tešia, čo som si pre nich tento rok vymyslela,“ hovorí. Jej dve deti už podrástli, no práve Vianoce sú momentom, keď sa celá rodina stretáva pri spoločnom stole.
Námety na vianočné ozdoby vymýšľa už od jesene. A postupne pribúdajú. Drobné, originálne srdiečka, či zvončeky z dreva, látky a prírodných materiálov, vždy nové a inšpirujúce. „Pred Vianocami toho mávam už toľko, až sa manžel smeje, že komoda je toho plná od vrchu po spodok,“ usmeje sa.
Dopredu si zakresľuje tvary a nápady a postupne svoje myšlienky realizuje. Že na to neraz padnú celé víkendy, ju vôbec nemrzí. „Pre mňa je to doslova balzam na dušu,“ hovorí. Počas Vianočných sviatkov sa susedia na Podlipe zvyknú stretnúť, zavinšovať si, posedieť a tým trochu pribrzdiť rýchlo plynúci čas. Čo poviete – môže existovať príjemnejší pocit?
