ŠPANIA DOLINA. „My chodíme na sväté omše až do neba,“ povedal mi raz položartom starší obyvateľ tejto známej baníckej obce. Myslel tým zdolanie 162 schodov zastrešeného schodiska, ktoré vedia mladší vyjsť naraz, starší na niekoľko oddýchnutí. Ku kostolu Premenenia Pána na kopci sa síce dá prísť aj okľukou, cesta však býva hlavne v zimných mesiacoch a neraz potme rovnakou skúškou . Špaňodolinčania sa však nezvyknú sťažovať, lebo v ich obci je takmer všetko „do kopca“. Zvykli si na to s vedomím, že práve kopcovitý terén je pridanou hodnotou obce.
Organista Matúš Kucbel hovorí, že Špania Dolina je vo vianočnom čase čarovná aj tým, že ožíva liturgickými sláveniami. „Práve do vianočného obdobia spadajú až dve z celkovo piatich baníckych svätých omší v roku. Na Božie narodenie (25.12) a na Nový rok (1.1.),“ hovorí. Jej súčasťou sú baníci – aušusníci v tradičných baníckych uniformách.
Veľmi obľúbená je však podľa neho aj polnočná svätá omša. „Tú minuloročnú polnočnú svätú omšu sa na Španiu dolinu podarilo prísť aj mne. Po slávnostnej svätej omši čakal na veriacich vianočný punč. Vo viacerých našich chrámoch je vianočný punč dobrým zvykom,“ hovorí.
Po schodoch radšej v predstihu
Na Božie narodenie už 15 minút pred 11. hodinou nastúpení baníci lemujú často zasneženú cestu do kostola. S banskou zástavou by ťažko prešli prekrytým schodiskom, volia teda cestu dookola.
Matúš Kucbel je síce mladý, schodisko prejde na jeden dych, no tiež hovorí, že ako organista musí vždy myslieť na časovú rezervu: „Na prvý pohľad možno žiadna spojitosť - organista a schody. Prezradím však tajomstvo : v prípade, že organista mešká, musí zahrať citeľne dlhšie úvodné prelúdium, aby sa stihol vydýchať a vládal spievať koledy. Schody dajú naozaj zabrať. Počas svätých omší sa veriaci môžu zapojiť do spevu kolied. Ich spev je sprevádzaný naozaj výnimočne. Nie v každom kostole sa môžu popýšiť takmer 300 ročným a pravzácnym organom z roku 1751,“ dodal a pokračoval:
„Práve tento organ sa aj v tomto období pokúšame zreštaurovať, aby mohol ešte plnšie a krajšie znieť na Božiu slávu. Aj počas Vianočných sviatkov budú môcť návštevníci kostola podporiť našu snahu o záchranu tohto organa a to priamo v kostole Premenenia Pána na Španej doline. Sväté omše vo sviatočné dni začínajú vždy o 11.00.“
Aušusníctvo – služba, ktorá prežila storočia
Aušusnícke banícke služby sa v obci udržiavajú od 15. storočia, dnes má na tom zásluhu predovšetkým Banícke bratstvo Herrengrund. Už niekoľko rokov sú aušusnícke služby zapísané na reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čo je pre obec veľkou poctou. Majster bratstva Andrej Sitár hovorí, že prítomnosť slávnostne odetých baníkov so sviečkami v rukách dáva svätým omšiam slávnostný ráz a je dôkazom toho, že v Španej Doline si tradície svojich predkov nielen vážia, no chcú ich aj udržať.
Aušusnícke služby boli typické banícke praktiky, ktoré sa týkali nielen spoluúčasti na výnimočných omšiach, na zahŕňali aj banskú hostinu, svadbu, či pohreby.
K Vianociam patril papierový betlehem
K tradičnej predvianočnej nálade Španej Doliny patrila v baníckych rodinách aj tvorba papierových betlehemov. Zatiaľ čo v mnohých častiach Slovenska sa vyrábali betlehemy z trvácnejšieho materiálu, napríklad z dreva, špaňodolinskí baníci si zvolili tvrdý kartónový papier. Našťastie, tento krásny zvyk zaznamenáva v posledných rokoch renesanciu. Po tomto materiáli siahali v baníckych rodinách zrejme preto, že banícke rodiny boli pomerne chudobné.
V rodinách vznikali pozoruhodné umelecké dielka, ktoré boli neraz výsledkom práce celých rodín. Betlehemy prinášali tradičné biblické námety o narodení Ježiška. Božia rodina bývala situovaná zvyčajne v prostredí salaša, neraz sa tu však objavujú aj banícke motívy či pre obec typická architektúra.
Najstarší zachovaný papierový betlehem pochádza z roku 1933.
Autor: ETA
