POVRAZNÍK. Tri veľké skaly, z ktorých každá váži okolo tony, patria k raritám obce Povrazník. Sú dokladom majstrovstva tunajších povrazníkov, ktorí dodávali konopné povrazy predovšetkým pre okolité bane v Ľubietovej a Starých Horách, no rovnako ich využívali aj gazdovia a domácnosti v okolí.
Starosta Povrazníka Ivan Kováč hovorí, že vzhľadom na dlhú históriu baníctva v regióne sa zatiaľ ani odborníkom nepodarilo presne stanoviť vek týchto skál. Balvany sú príznačné aj tým, že v ich strede sú vytesané otvory, v ktorých bolo pôvodne osadené drevené zariadenie.
Pomocou neho remeselníci šponovali a plietli povrazy. Tie boli nielen poriadne dlhé, ale hlavne pevné. Museli bezpečne udržať baníkov, ktorí sa spúšťali do baní. „Dokazuje to, že premyslená bola nielen technológia výroby povrazov, ale že tunajšie konope muselo byť veľmi kvalitné. Dodnes sa jedna časť chotára nazýva Konopisko,“ dodal starosta.
Keďže skaly sú umiestnené v exteriéri, obec plánuje ich zakonzervovanie, prípadne spevnenie. Na jednej zo skál sa totiž pod vplyvom poveternostných zmien objavila prasklina. Starosta dodáva, že takýchto skál sa v okolí nachádzalo viac.
Obrovské balvany, ktoré využívali povrazníci, sú dnes raritou obce. (zdroj: archív obce Povrazník)A ako toto dômyselné zariadenie fungovalo? Starosta hovorí, že do dier v skalách zastrčili povrazníci koly a dlhé zväzky konopných nití potom stáčali a plietli od jednej skaly k druhej.
Takto vyzeralo zariadenie na pletenie povrazov. (zdroj: archív obce Povrazník)Pozoruhodná história
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1424, keď sa ako Powraznik spolu s ďalšími dedinami ľupčianskeho panstva spomína na darovacej listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Touto listinou kráľ Žigmund daroval svojej druhej manželke Barbore Celjskej všetky štyri hrady aj s panstvami vo Zvolenskej stolici (Zvolen, Ľupča, Vígľaš a Dobrá Niva), sedem stredoslovenských banských miest a mestá Brezno a Krupinu.
Od roku 1465 až do roku 1848 bol Povrazník poddanskou obcou slobodného kráľovského mesta Ľubietová a banícka tradícia tu bola veľmi silná.
Po úpadku baníctva v stredoslovenskej banskej oblasti, predovšetkým v Ľubietovej, sa Povrazník stal roľnícko – pastierskou obcou. Na prelome 19. a 20. storočia pracovali obyvatelia prevažne v lesoch a v železiarňach v Podbrezovej. Miestne ženy pôvodne ovládali tkanie na dvoch i na štyroch nitelniciach. Ešte v polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno a handričkové pokrovce a ojedinele si ešte poniektorí obyvatelia vyrábali i súkno.
