Nedeľa, 4. december, 2022 | Meniny má Barbora, Barbara

Samuel Brveník: Pre mňa je Brezno stred sveta

V brnení sa cíti rovnako dobre ako v kroji. Neprehliadnuteľný dlhovlasý mladík s mečom, husličkami a permanentným úsmevom na tvári. Pravý a nefalšovaný brezniansky Jánošík Samko Brveník.

Samuel BrveníkSamuel Brveník (Zdroj: archív M.B. )

Čím si chcel byť ako dieťa?

– Deti vyjadrujú svoje pocity rôzne, ale najviac asi na papier a ja som si vždy kreslil Jánošíka. Neviem prečo, ale mal som doma štós papierov a na každom bol Jánošík. Aj v škôlke na karnevaloch som vždy musel byť Jánošík.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lákalo ťa na ňom to povestné bohatým brať a chudobným dávať, alebo skôr hrdinstvo opradené množstvom legiend a ľudových tradícií?

– Bolo to asi tým, že mama ma odmala viedla k folklóru. V tom roku, keď som sa narodil, vyšiel aj prvý album od Janka Ambróza a to bola vlastne prvá hudba, ktorú si pamätám z tohto sveta. Ján Ambróz je v podstate môj životný medzník, je to osobnosť, ktorá inšpirovala niektoré moje životné smery. Jeden z mojich najväčších životných snov bolo, aby som si s ním mohol zahrať v jeho muzike. A splnilo sa mi to.

SkryťVypnúť reklamu

Takže sny sa v tvojom prípade postupne stávajú skutočnosťou. V Ľudovej hudbe FS Mostár si to dotiahol až na mladšieho primáša...

– To je pravda. Ešte pred štyrmi rokmi som si prial zahrať si na šesťdesiatke Mostáru a naozaj som mal krásny hrejivý pocit, keď som na nej skutočne hral. Ale bez primáša Jožka Peruňského by to určite nešlo. On je človek, ktorý vie ostatných motivovať svojím osobitým prístupom a už len zahrať si s ním je obrovská radosť. Práve on vychoval celú moju generáciu muzikantov.

Čiže veľký učiteľ?

– Určite a nielen čo sa týka muziky. Jozef Peruňský je jeden z najväčších ľudí, akých vôbec poznám. Môžem sa na neho obrátiť s hocičím a viem, že z jeho strany bude vždy kladná reakcia. My sme sa vlastne zoznámili v prvej triede na hudobnej, keď som bol ešte maličký a ťahá sa to až doteraz. A nebolo to len o hudbe. Roky sme spolu hrávali hokej, futbal, chodili plávať, lyžovať. Tým, aký je múdry, skromný a ako vníma život v ľudskosti, potiahol nejedného človeka vpred, za čo som mu nesmierne vďačný.

SkryťVypnúť reklamu

Ako si spomínaš na svoje folklórne začiatky?

– Začínal som v Šťastnom detstve a zároveň som chodil na husle do ZUŠ-ky, ale nebavilo ma hrať etudy a tak som začal hrávať v Mostári. Pritom 98 percent pesničiek, ktoré viem, som sa naučil ako naši predkovia: „by the ucho“. Keby ale nebolo Mostára, tak nie je ani mňa. Je to jedna krásna rodina.

Čo ťa na muzicírovaní najviac baví?

– Ten autentický folklór na Horehroní. Keď niekde v krčme v Heľpe začnete hrať a všetci ľudia v nej budú spievať a pritom žiariť. Je to proste v nich. Aj na hocijakej horehronskej diskotéke príde moment, kedy chlapi vyjdú pred krčmu a budú spievať Na Kráľovej holi. Môžete im pustiť Rytmusa, Eminema, budú to robiť vždy, lebo to majú v srdci, majú to proste v sebe. Smutné ale je, že keď chce mladý človek v Brezne hrať ľudovú muziku, nemá kde. Pokiaľ nehrá v Šťastnom detstve, Mostári alebo v nejakom horehronskom súbore, tak naozaj nemá kde a práve toto by som chcel zmeniť.

SkryťVypnúť reklamu

Ako?

– V priestupný deň minulého roka som založil novú muziku. Volá sa Ľudová muzika z Kocúrkova.

Príznačné!

– Áno, chcel som, aby to malo niečo s Breznom. Ľudia, keď budú počuť ten názov, tak možno trochu začnú pátrať po tom, prečo Kocúrkovo a načrú tak aj do histórie mesta, ktorú mnohí nepoznajú. Ja som asi blázon, ale pre mňa je Brezno a Horehronie stred sveta. Podľa mňa odtiaľto vychádzajú tí najúžasnejší ľudia, len škoda, že sa roztrácajú do sveta.

Prečo si tu zostal ty?

– Zostávajú skalní. Preto som tu a všetci kamaráti ma tu vždy nájdu. Ja som sa tu proste rozhodol žiť takisto, ako moji súdruhovia bojovníci – šermiari, či je to Vlado Tomčík, Miro Kostra, naši delostrelci a ďalší.

Takže neutekáš, ale bojuješ a to doslova a do písmena. V skupine historického šermu Berezun pôsobíš už viac ako desať rokov...

– Áno, bolo to neskutočné obdobie rozvoja môjho života a osobnosti. Šermiari ma posunuli ďalej či už v rámci divadelného vystupovania, javiskového prejavu, disciplíny, ale aj histórie. Veľa Slovákov sa hanbí za svoju históriu, pretože ju nepoznajú. A mne v Berezune stačilo len počúvať a dozvedel som sa naozaj veľa. Nepresedel som víkendy v krčme, ako niektorí moji rovesníci, ale robil som niečo, čo ma napĺňalo a zároveň obohacovalo. Mnoho známych nemá žiadne záujmy a tak prichádzajú o kopu zážitkov. Ono je to tak, neviem, či dnes naozaj všetci ľudia žijú naživo, lebo ja si myslím, že nie. Často počúvam, kto prešiel aký level a kto získal aký meč v počítačovej hre a vtedy si poviem: chlapci, poďte raz s nami na akciu napríklad do Starej Ľubovne a tam uvidíte, čo je skutočný adrenalín. Kone, katapulty, delostrelectvo a tristo ľudí v plnej zbroji, ktorí navzájom skutočne bojujú.

Nie je to príliš nebezpečné? Aj vzhľadom na to, že bez prstov sa na husle ťažko hrá...

– Musím si dávať pozor. Keď viem, že treba ísť na vystúpenie a idem sám huslista, tak radšej nešermujem. Radšej budem chodiť po školách a prezentovať históriu tak, ako naozaj bola, nie ako nám ju prezentuje Hollywood, a budem to robiť s myšlienkou, že vzdelávam mládež, ako si dofakliť prsty a nebudem robiť ani jedno, ani druhé.

To by bola naozaj škoda. Ty si sa ale blysol aj v niektorých dramatických a hudobných projektoch mladých horehronských autorov. Čo ešte o tebe nevieme a mohli by sme?

– Vyše roka som pásol kone na vrchoch Muránskej planiny. Žil som tam úplne bez signálu, bez mobilu, bez internetu, iba so svojím psom a tam som bol naozaj šťastný. Tá práca ma proste posunula na úplne inú úroveň bytia a vnímania sveta, a hlavne, zosilnel môj vzťah k prírode.

Vrátil by si sa tam?

– Určite.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

– Že máme kompletnú rodinu, nerozvedených rodičov a že sa máme radi. Napriek tomu, že aj naši sa občas nezhodnú, viem, že by sa už nikdy nerozdelili a že to takto ostatne aj naďalej. Ja si z toho budem brať príklad a dúfam, že aj moje deti a aj moje okolie.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  7. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 14 694
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 8 116
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 418
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 998
  5. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 351
  6. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 146
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 678
  8. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 325

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Meky 70.
  2. Irena Šimuneková: Hrad Revište a okolie
  3. Julius Kravjar: Slovensko – neprekonateľný inovátor po každých voľbách
  4. Matej Farkas: Výrastok
  5. Jozef Ďanovský: Ako som si zažil workoholizmus
  6. Jan Kendera: Koniec roka 2022 v Katare?
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIII - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 248 099
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 577
  3. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 767
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 3 570
  5. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 3 341
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 790
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 338
  8. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 2 194
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

MFK Dukla Banská Bystrica - ilustračné foto

Obaja fortunaligisti si zahrali aj proti druholigistom.


(sč) 8 h
Ilustračné foto.

Zákroky sa nemusia odkladať.


TASR 2. dec
Ilustračná fotografia.

V čase sviatkov je to hlavne kvôli pouličným zlodejom.


SITA 2. dec
Ilustračná fotografia.

Rozsvieti sa aj vianočný stromček.


TASR 2. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nový grafikon prinesie zmeny. Spisujú petíciu.


2. dec

Na mieste zasahujú hasiči.


4 h

Vlády zdravotníctvo roky neriešia. Lekári ich k tomu museli prinútiť, hovorí doktorka a odborárka.


3. dec

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Meky 70.
  2. Irena Šimuneková: Hrad Revište a okolie
  3. Julius Kravjar: Slovensko – neprekonateľný inovátor po každých voľbách
  4. Matej Farkas: Výrastok
  5. Jozef Ďanovský: Ako som si zažil workoholizmus
  6. Jan Kendera: Koniec roka 2022 v Katare?
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIII - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 248 099
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 577
  3. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 767
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 3 570
  5. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 3 341
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 790
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 338
  8. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 2 194
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu