Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Samuel Brveník: Pre mňa je Brezno stred sveta

V brnení sa cíti rovnako dobre ako v kroji. Neprehliadnuteľný dlhovlasý mladík s mečom, husličkami a permanentným úsmevom na tvári. Pravý a nefalšovaný brezniansky Jánošík Samko Brveník.

Samuel BrveníkSamuel Brveník (Zdroj: archív M.B. )

Čím si chcel byť ako dieťa?

– Deti vyjadrujú svoje pocity rôzne, ale najviac asi na papier a ja som si vždy kreslil Jánošíka. Neviem prečo, ale mal som doma štós papierov a na každom bol Jánošík. Aj v škôlke na karnevaloch som vždy musel byť Jánošík.

Lákalo ťa na ňom to povestné bohatým brať a chudobným dávať, alebo skôr hrdinstvo opradené množstvom legiend a ľudových tradícií?

– Bolo to asi tým, že mama ma odmala viedla k folklóru. V tom roku, keď som sa narodil, vyšiel aj prvý album od Janka Ambróza a to bola vlastne prvá hudba, ktorú si pamätám z tohto sveta. Ján Ambróz je v podstate môj životný medzník, je to osobnosť, ktorá inšpirovala niektoré moje životné smery. Jeden z mojich najväčších životných snov bolo, aby som si s ním mohol zahrať v jeho muzike. A splnilo sa mi to.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže sny sa v tvojom prípade postupne stávajú skutočnosťou. V Ľudovej hudbe FS Mostár si to dotiahol až na mladšieho primáša...

– To je pravda. Ešte pred štyrmi rokmi som si prial zahrať si na šesťdesiatke Mostáru a naozaj som mal krásny hrejivý pocit, keď som na nej skutočne hral. Ale bez primáša Jožka Peruňského by to určite nešlo. On je človek, ktorý vie ostatných motivovať svojím osobitým prístupom a už len zahrať si s ním je obrovská radosť. Práve on vychoval celú moju generáciu muzikantov.

Čiže veľký učiteľ?

– Určite a nielen čo sa týka muziky. Jozef Peruňský je jeden z najväčších ľudí, akých vôbec poznám. Môžem sa na neho obrátiť s hocičím a viem, že z jeho strany bude vždy kladná reakcia. My sme sa vlastne zoznámili v prvej triede na hudobnej, keď som bol ešte maličký a ťahá sa to až doteraz. A nebolo to len o hudbe. Roky sme spolu hrávali hokej, futbal, chodili plávať, lyžovať. Tým, aký je múdry, skromný a ako vníma život v ľudskosti, potiahol nejedného človeka vpred, za čo som mu nesmierne vďačný.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako si spomínaš na svoje folklórne začiatky?

– Začínal som v Šťastnom detstve a zároveň som chodil na husle do ZUŠ-ky, ale nebavilo ma hrať etudy a tak som začal hrávať v Mostári. Pritom 98 percent pesničiek, ktoré viem, som sa naučil ako naši predkovia: „by the ucho“. Keby ale nebolo Mostára, tak nie je ani mňa. Je to jedna krásna rodina.

Čo ťa na muzicírovaní najviac baví?

– Ten autentický folklór na Horehroní. Keď niekde v krčme v Heľpe začnete hrať a všetci ľudia v nej budú spievať a pritom žiariť. Je to proste v nich. Aj na hocijakej horehronskej diskotéke príde moment, kedy chlapi vyjdú pred krčmu a budú spievať Na Kráľovej holi. Môžete im pustiť Rytmusa, Eminema, budú to robiť vždy, lebo to majú v srdci, majú to proste v sebe. Smutné ale je, že keď chce mladý človek v Brezne hrať ľudovú muziku, nemá kde. Pokiaľ nehrá v Šťastnom detstve, Mostári alebo v nejakom horehronskom súbore, tak naozaj nemá kde a práve toto by som chcel zmeniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako?

– V priestupný deň minulého roka som založil novú muziku. Volá sa Ľudová muzika z Kocúrkova.

Príznačné!

– Áno, chcel som, aby to malo niečo s Breznom. Ľudia, keď budú počuť ten názov, tak možno trochu začnú pátrať po tom, prečo Kocúrkovo a načrú tak aj do histórie mesta, ktorú mnohí nepoznajú. Ja som asi blázon, ale pre mňa je Brezno a Horehronie stred sveta. Podľa mňa odtiaľto vychádzajú tí najúžasnejší ľudia, len škoda, že sa roztrácajú do sveta.

Prečo si tu zostal ty?

– Zostávajú skalní. Preto som tu a všetci kamaráti ma tu vždy nájdu. Ja som sa tu proste rozhodol žiť takisto, ako moji súdruhovia bojovníci – šermiari, či je to Vlado Tomčík, Miro Kostra, naši delostrelci a ďalší.

Takže neutekáš, ale bojuješ a to doslova a do písmena. V skupine historického šermu Berezun pôsobíš už viac ako desať rokov...

– Áno, bolo to neskutočné obdobie rozvoja môjho života a osobnosti. Šermiari ma posunuli ďalej či už v rámci divadelného vystupovania, javiskového prejavu, disciplíny, ale aj histórie. Veľa Slovákov sa hanbí za svoju históriu, pretože ju nepoznajú. A mne v Berezune stačilo len počúvať a dozvedel som sa naozaj veľa. Nepresedel som víkendy v krčme, ako niektorí moji rovesníci, ale robil som niečo, čo ma napĺňalo a zároveň obohacovalo. Mnoho známych nemá žiadne záujmy a tak prichádzajú o kopu zážitkov. Ono je to tak, neviem, či dnes naozaj všetci ľudia žijú naživo, lebo ja si myslím, že nie. Často počúvam, kto prešiel aký level a kto získal aký meč v počítačovej hre a vtedy si poviem: chlapci, poďte raz s nami na akciu napríklad do Starej Ľubovne a tam uvidíte, čo je skutočný adrenalín. Kone, katapulty, delostrelectvo a tristo ľudí v plnej zbroji, ktorí navzájom skutočne bojujú.

Nie je to príliš nebezpečné? Aj vzhľadom na to, že bez prstov sa na husle ťažko hrá...

– Musím si dávať pozor. Keď viem, že treba ísť na vystúpenie a idem sám huslista, tak radšej nešermujem. Radšej budem chodiť po školách a prezentovať históriu tak, ako naozaj bola, nie ako nám ju prezentuje Hollywood, a budem to robiť s myšlienkou, že vzdelávam mládež, ako si dofakliť prsty a nebudem robiť ani jedno, ani druhé.

To by bola naozaj škoda. Ty si sa ale blysol aj v niektorých dramatických a hudobných projektoch mladých horehronských autorov. Čo ešte o tebe nevieme a mohli by sme?

– Vyše roka som pásol kone na vrchoch Muránskej planiny. Žil som tam úplne bez signálu, bez mobilu, bez internetu, iba so svojím psom a tam som bol naozaj šťastný. Tá práca ma proste posunula na úplne inú úroveň bytia a vnímania sveta, a hlavne, zosilnel môj vzťah k prírode.

Vrátil by si sa tam?

– Určite.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

– Že máme kompletnú rodinu, nerozvedených rodičov a že sa máme radi. Napriek tomu, že aj naši sa občas nezhodnú, viem, že by sa už nikdy nerozdelili a že to takto ostatne aj naďalej. Ja si z toho budem brať príklad a dúfam, že aj moje deti a aj moje okolie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 489
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 913
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 592
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 231
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 790
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 705
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 501
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 427
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 389
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 260
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Celoplošné testovanie.

Okres Brezno sa dostal do prvej desiatky slovenských okresov s najvyšším percentom pozitivity.

1 h
Vtedajší transplantačný tím

Prvým pacientom bol v tom čase 39- ročný František z Podkoníc.

2 h

Lyžiarske strediská sú v zložitej situácii, niektoré avizujú prepúšťanie zamestnancov. Dotkne sa to zrejme aj zamestnancov stredísk z Horehronia.

3 h
Július Koval

Rozhovor aj o tom, prečo musel skončiť pri mužstve tréner Miroslav Chudý

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

9 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

24. jan

Už ste čítali?