BANSKÁ BYSTRICA. Podobne ako skončila v Banskej Bystrici Stoličková továreň, Furdikovská súkenka, Slovenka, či väčšina stavieb Medeného hámra, môžeme prísť v krátkom čase o ďalšiu zaujímavú priemyselnú architektúru.
V tesnej blízkosti centra mesta sa totiž roky rozpadá jedna z posledných priemyselných pamiatok Bystrice – Starý pivovar. Niekedy ho nazývali aj Herritzovský podľa známej pivovarníckej dynastie. Pivovar je na zozname pamätihodností mesta a je tiež národnou kultúrnou pamiatkou.
Dobre ukrytý
Zložité vlastnícke vzťahy, súdne spory o vlastníctvo a roky sa ťahajúce reštitučné konanie však prispeli k tomu, že väčšina objektov je dnes v stave ruiny. A to napriek tomu, že od centra mesta sa nachádza komplex iba niekoľko desiatok metrov. „Trúfnem si povedať, že veľa ľudí už ani netuší, že v blízkosti centra sa takéto zaujímavé stavby nachádzajú. Sú totiž umiestnené v dvorovej časti dvoch hodnotných objektov na Námestí Štefana Moysesa, pričom prístup do dvorovej časti je uzatvorený, “ hovorí Andrej Predajniansky z Banskobystrického spolku okrášľovacieho a ochranného. V rámci svojho projektu Zachráňme ich zaradil spolok pivovar medzi stavby, ktoré si zaslúžia nielen pozornosť a ochranu.
Jakub Šišovský zo spolku podrobne zmapoval jednotlivé objekty tohto rozsiahleho komplexu, Tvorili ho sklady, sladovnícke humná, varne a dielne. Herritzovci dali pivovar postaviť v 60. rokoch 19. storočia, keď sem presúvali svoju výrobu z blízkej Uľanky. Andrej Predajniansky je presvedčený, že niektoré objekty by sa ešte dali zachrániť. Je to napríklad budova sladovne. „Vezmime si ako príklad Čechy, kde sa z viacerých takýchto objektov podarilo vytvoriť historické unikáty, “ myslí si.
Chcú hľadať novú funkciu
Hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová informovala, že stavebný úrad inicioval na konci minulého roka stretnutie s Krajským pamiatkovým úradom a so zástupcami vlastníkov starého pivovaru. „Po obhliadke Krajský pamiatkový úrad skonštatoval, že stav objektu je po dlhých rokoch súdnych sporov, ktoré boli ukončené vlani v novembri, v dezolátnom stave a nie je možné ho ako celok obnoviť. Zachované a obnovené budú len určité prvky architektúry, ktoré budú pripomínať minulé využitie pivovaru,“ dodala hovorkyňa s tým, že ide o dlhodobý proces odpredaja, projektovej prípravy a hľadania novej funkcie objektu.
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová hovorí, že situáciu s možnou záchranou najhodnotnejších a najzachovalejších častí pivovaru komplikovali doteraz vlastnícke vzťahy. „Boli sme v situácii, že sme kvôli tomu mohli vydávať smerom k vlastníkom iba rozhodnutia na prvotné zabezpečenie objektov,“ dodala. Prelom v súdnych sporoch však môže podľa nej otvoriť nové možnosti pre záchranu zachovalých častí pivovaru.
Po slávnom rode ostali budovy a hrobka
Herritzovský rod pôvodne varil pivo na statku v Uľanke pri Banskej Bystrici, ktorého súčasťou bol aj pivovar.
V polovici 60. rokov 19. storočia začala rodina budovať nové objekty pivovaru v dvorných traktoch domov číslo 6 a 7 na Námestí Štefana Moysesa priamo v Banskej Bystrici. Po smrti Rudolfa Herritza už rodina pivovar sama neprevádzkovala, ale dala ho do prenájmu. Nájomcom pivovaru sa stal Jozef Grün a syn. Zrejme za účelom zakrytia židovského pôvodu si jeho syn Armin neskôr pomaďarčil priezvisko na Zolnay.
Ako sa píše na stránke Banskobystrického spolku okrášľovacieho a ochranného, Zolnay za vojnového Slovenského štátu v roku 1942, z dôvodu obavy pred arizáciou podniku pribral za spoločníka Jána Beňuša – úradníka z Národnej banky. V roku 1945 bola na celý majetok uvalená národná správa.
Na základe výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu sa v roku 1951 stal vlastníkom pivovaru Československý štát. Prevádzku pivovaru ukončili v roku 1971 po dokončení nového pivovaru v Kráľovej. Od tej doby budovy chátrajú.
Okrem priemyselných objektov pivovaru je svetovým unikátom strešná konštrukcia na dome č. 7. Ide o zavesenú reťazovú strechu, zhotovenú podľa projektu českého architekta Bedřicha Schnircha. Po rode Herritzovcov zostala ešte hrobka na rímskokatolíckom cintoríne, ktorú postavili podľa projektu Miklósa Ybla.
