Verejnosť vás pozná nielen ako riaditeľa Múzea SNP, ale aj ako poslanca Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Už niekoľko mesiacov však rezonujú na verejnosti aj informácie o tom, že zvažujete kandidatúru na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Ešte stále je to v rovine zvažovania?
– Mojou zásadou je, že všetko, do čoho sa púšťam, robím absolútne profesionálne, pretože len tak sa dajú dosiahnuť stanovené ciele. Toto je ten najzávažnejší dôvod, pre ktorý svoju možnú kandidatúru zvažujem. Napriek tomu, že mám viac ako 20-ročné skúsenosti zo štátnej (ministerstvo kultúry), ako aj verejnej správy (Múzeum SNP a zároveň poslanec mestského zastupiteľstva), je kandidatúra na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja čiastočne nová výzva. Na každú novú výzvu sa treba zodpovedne pripraviť.Z tohto dôvodu analyzujeme súčasný stav kraja, hľadáme spôsoby riešení, ktoré chceme ponúknuť a rozprávame sa s ľuďmi, ktorým záleží na rozvoji kraja. Zatiaľ bokom záujmu nechávam prípadné politické podpory. Ani politické strany dosiaľ nemajú vyjasnený svoj postoj. Aby som definitívne povedal svoje stanovisko k tejto otázke, potrebujem ešte trocha času. To mi však nebráni v tom, aby som sa vyjadroval k otázkam rozvoja kraja, na ktorom mi mimoriadne záleží.
Definitívne rozhodnutie o kandidatúre z vašej strany zatiaľ nepadlo. Nie je dôvodom aj to, že sa hľadajú cesty k postaveniu jedného silného spoločného kandidáta?
– Toto pre mňa určite dôvod nie je. Tieto „hľadania“ budú pokračovať ešte dlho a nie som presvedčený, že to bude jednoduché. Niekoľkokrát som však povedal, že pre mňa je rozhodujúca radikálna zmena na čele VÚC a v prípade, že sa ukáže, že niektorý z demokratických kandidátov bude mať lepšie vyhliadky na volebné víťazstvo ako ja, som ochotný ho podporiť. Neviem, samozrejme, či je takáto ochota aj u ostatných kandidátov. Zatiaľ som o tom hovoril s Martinom Klusom a v tejto otázke sme sa zhodli.
Ak by sa politické strany dohodli a dali mandát spoločného kandidáta práve vám – ako by ste to vnímali? Bežia v tomto smere v súčasnosti nejaké rokovania?
– Rokovania nie sú žiadne a aj by som to pokladal za predčasné. Zatiaľ totiž nevieme, ako na potenciálnych kandidátov zareagujú voliči. Všeobecnú podporu by som osobne považoval za poctu. V každom prípade od volieb v roku 2013 som sa jednoznačne vyhranil proti dnešnému županovi. Spočiatku to bolo možno chápané ako ideologická výhrada, ale som toho názoru, že postupne sa kritika presunula do oblasti realizácie riadenia vyššieho územného celku, kde sa celkom jasne ukázalo, že súčasné vedenie je nekompetentné a diletantské. Z úradu odišlo množstvo odborníkov, čo, samozrejme, je vždy problém. Nebolo to vždy len preto, lebo boli prepustení, ale mnohí odchádzali dobrovoľne, pretože nenachádzali podporu pri svojej práci.
Podpredseda NRSR Béla Bugár nedávno zdvihol varovný prst, že ak sa štandardným a neštandardným politickým stranám nepodarí pred voľbami spojiť, mohli by kotlebovci získať viac ako iba Banskobystrický kraj. Ako vidíte šance, že by mohol byť extrémizmus porazený – a to nielen v našom kraji?
– To je celkom triezva a reálna úvaha. Už dlhodobo hovorím, a výrazne to platí pre BBSK, že toto nie sú štandardné voľby do VÚC. Hovoríme síce o voľbe predsedu, ktorá je, samozrejme, kľúčová, ale dôležité bude aj zloženie zastupiteľstva. Hrozby sú, samozrejme, aj v iných krajoch. Banská Bystrica je však významná tým, že ĽSNS si na úrade v podstate zriadila stranícku centrálu. Zamestnáva množstvo svojich členov, v mnohých prípadoch aj neúspešných kandidátov do NRSR, využíva úrad na podporu svojej strany, buduje vodcovský kult svojmu predsedovi. Ľudia to, čo kritizujú u iných, na moje prekvapenie tolerujú extrémistom. Kotlebovci sa síce nie politicky, ale celkom iste politickou praxou stali štandardnou stranou, vrátane zneužívania verejných zdrojov vo svoj prospech.
Váš postoj k Marianovi Kotlebovi je známy a zďaleka sa netýka iba toho, že ho nepozývate na oslavy SNP...
– Niečo som už k tomu uviedol vyššie. Ako historik obdobia, keď Európou mátalo strašidlo fašizmu a nacizmu, celkom dobre poznám praktiky, akými sa dostali k moci vtedajší predstavitelia týchto politických smerov. Je až zarážajúce, ako sa tieto praktiky zhodujú s praktikami tej časti politickej scény, ktorú označujeme za extrémistickú. Čo sa týka pozývania pána Kotlebu na oslavy SNP, považujem tieto otázky za absurdné. Kto by pozýval komunistov na oslavy 17. novembra? Pozývať obdivovateľa Jozefa Tisa a slovenského štátu na oslavy SNP považujem za nezmysel ešte väčší. Nie je to ani porušenie žiadneho protokolu, ako sa ma na to pýtali niektorí novinári. Koho pozvať, určuje predsa organizátor, a tým je uznesením vlády Múzeum SNP. Koľko by podľa vás prišlo na oslavy SNP veľvyslancov, keby bol tento človek pozvaný? Odpoveď je jednoduchá – ani jeden. Prečo sme podľa vášho názoru dospeli až do bodu, že podpora kotlebovcov narastá hlavne u mladej generácie? Kde sme urobili chybu?
– Pri tejto otázke mi napadli Pelíšky. Aj tam bola otázka: Kde soudruzi z NDR udělali chybu? Chýb sa vyskytlo neúrekom, a to naprieč politickým spektrom. Prispela k tomu aj nepochopiteľná akceptácia neoľudácky orientovaných historikov po roku 1989, bohužiaľ, podporovaných aj organizáciami, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Aj toto určite vyvolalo pochybnosti u mladej generácie. Tento trend sme nezachytili, aj napriek tomu, že historici či politológovia na tieto trendy neustále upozorňovali. Veľkú úlohu tu zohráva aj to, že mladí ľudia nevidia v dobrom svetle svoju budúcnosť. Riešenia sú často nedostatočné a nepružné. Preto podliehajú politickej demagógii strán, ktoré ponúkajú „rýchle“ riešenia, často silového charakteru. Politická prax, vrátene činnosti súčasného vedenia BBSK, však jasne ukazuje, že každodenná realita je iná, než politické táranie. V realite sú výsledky rovnajúce sa nule.
Dá sa tento negatívny trend zvrátiť?
– Samozrejme. Nepochybujem o tom. Politikou v prospech ľudí. Nachádzaním východísk a riešení. Ponúknutím perspektívy a hlavne reálnou politickou praxou, ktorá sa odrazí v každodennom živote každého z nás. Toto by som chcel aj ponúknuť. Výsledky Múzea SNP, ktoré vediem viac ako desať rokov, sú hmatateľné a som presvedčený, že podobné, ba ešte lepšie vieme dosiahnuť aj na úrovni kraja. To je moja výzva a ja chcem urobiť všetko preto, aby sa naplnila.
Hoci župné voľby nás čakajú vo všetkých krajoch, v Banskobystrickom budú určite sledované najviac. Nielen preto, že v nich na seba narazia dve ideológie. Myslíte si, že ľudia sa od posledných volieb nepoučili?
– Treba si povedať, čo sa zmenilo. Zmenilo sa hlavne postavenie Mariana Kotlebu. Vtedy málo známy, skôr svojimi fakľovými pochodmi v retro gardistických uniformách, než reálnou politikou. Dnes má za sebou stranu s účasťou v NRSR a vďaka štátnemu príspevku, ktorý napriek sľubom nevrátil, má aj dostatok financií na politickú kampaň. Je tu teda úplne nová situácia. Chcel by som tiež povedať, že tu nejde o súboj dvoch ideológií, ide tu o súboj dvoch pohľadov na smerovanie tejto krajiny. Na jednej strane demokratické sily (konzervatívci, liberáli a sociálni demokrati) a na strane druhej zástancovia autoritatívneho, totalitného spôsobu realizácie moci (ľudáci – vychádzam z názvu strany ĽSNS). Neviem odpovedať, či sa ľudia od posledných volieb poučili, na to odpovedia voľby. Viem však celkom iste, že volebný potenciál Mariána Kotlebu je limitovaný. Určite je ďaleko viac demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Rozhodne jedna jediná vec. Či sa dokážu demokraticky zmýšľajúci ľudia zmobilizovať a ísť voliť. Ak áno, súčasný župan nemá veľmi veľkú šancu.
Vo voľbách zďaleka nepôjde iba o súboj ideológií. Sú tu oblasti, ktoré sa bežného života ľudí dotýkajú najviac – stredné školstvo, cesty, kultúrne inštitúcie a podobne. Ako hodnotíte uplynulé volebné obdobie BBSK z tohto pohľadu?
– V súčasnosti robíme analýzy činnosti BBSK. Môžem už teraz povedať, že mnohé proklamované výsledky, o ktorých hovorí BBSK, sú fatamorgány. Rozplynú sa, keď sa im bližšie prizriete. V každom prípade treba konštatovať, že čo sa týka politickej demagógie a ohlupovania verejnosti, v tom je vedenie kraja majstrom. Škoda, že sa rovnako nevenujú aj iným oblastiam. Preflákali viac ak 70 miliónov, ktoré sme mohli čerpať zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Doplatili na to školy, sociálne zariadenia, kultúra a cestná infraštruktúra. Nie je to tak, že za to môže vláda. Môžu za to nekompetentní zamestnanci úradu BBSK. V Múzeu SNP máme za sebou dva veľké projekty, podporené z eurofondov. Aj u nás boli, samozrejme, kontrolné zistenia, ktoré nám vyčítali neoprávnené výdavky. Odborná argumentácia našich zamestnancov však zistenia vyvrátila. Toho na BBSK neboli schopní. Jednoduchšie bolo vyhovoriť sa na nepriazeň vlády. Prečo aj nie, keď sa z toho dá vytĺcť politický kapitál. Kraj sa chváli, že zamestnal 90 ľudí v rámci volebného programu krompáče a lopaty. Gratulujem. Pri tomto tempe odstránia nezamestnanosť za niekoľko tisíc rokov. V Múzeu SNP sme za to isté obdobie vytvorili vďaka podpore z Európskej únie a jej rozumného využitia 36 trvalo udržateľných miest a vytvorili sme dve špičkové pracoviská. Išlo by to aj na úrovni kraja? Celkom iste išlo.
Ako môže podľa vás voľby ovplyvniť skutočnosť, že s veľkou pravdepodobnosťou budú jednokolové? Nebude to práve voda na mlyn kotlebovcov?
– Zatiaľ nad tým nijako intenzívne neuvažujem. Zmena ešte nie je schválená. V každom prípade to beriem ako nie celkom domyslenú iniciatívu. Zjednotenie volieb by bolo fajn. Jednokolovú voľbu v danej chvíli považujem za nezmyselnú. Aj keby bola a dohodneme sa tu v Banskej Bystrici na jednom kandidátovi, volič si môže povedať, že sa tu manipuluje s jeho vôľou a môže znova na truc dať hlasy tam, kam by inak nedal.
Hoci strany na jednej strane hovoria o potrebe jedného silného kandidáta ako protiváhe kandidátov ĽSNS v krajoch, Boris Kollár už rokoval o voľbách práve s predstaviteľmi tejto strany. Môže to znamenať ďalšie štiepenie proklamovanej jednoty?
– Žiadna jednota neexistuje. Zatiaľ sa tu hrajú politické hry, ktoré sú pred voľbami celkom normálne. Hlavnou zásadou politiky je získanie moci. Je úplne jedno, či je to na úrovni štátu alebo samosprávy. Ako som už povedal, aj hra na jedného protikandidáta má svoje úskalia. Najlepšie by bolo ponechať dve kolá. Je to v každom prípade demokratickejšie.
Autor: ETA