BANSKÁ BYSTRICA. Prvé slovenské gymnázium v Banskej Bystrici - to je nielen názov knihy z pera historika Stredoslovenského múzea Vladimíra Sklenku, ale aj tvrdenie, ktoré sa opiera o dlhodobý historický výskum autora. O knihe, ktorá svojim spôsobom prepísala históriu, hovoríme s jej autorom.
Pred krátkym časom ste ako historik SSM vydali knihu Prvé slovenské gymnázium v Banskej Bystrici. Ide o tému, ktorá svojim spôsobom prepísala slovenské dejiny. Ako študenti sme sa totiž učili o prvých troch slovenských gymnáziách, pričom absolútny prím hralo v tomto smere gymnázium v Revúcej. Výsledkom vašej bádateľskej činnosti však je, že prvé slovenské gymnázium bolo práve v našom meste. Ako ste sa k týmto archívnym materiálom dostali?
- K bližšiemu výskumu a spracovaniu tejto témy som sa dostal prostredníctvom samotnej budovy gymnázia, ktorú som sa snažil pre Slovensko zachrániť. Podrobný výskum trval približne 3 roky, kniha bola úspešne napísaná a vydaná.
Spracovaná je v nej doba celej existencie slovenského katolíckeho štátneho gymnázia v Banskej Bystrici v rokoch 1852 – 1867. Pri výskume som v archívnych prameňoch zo Slovenska, Maďarska aj Rakúska zistil, že niektoré zásadné materiály neboli objavené a doposiaľ publikované. To sa týka napríklad aj druhého gymnázia v Banskej Bystrici – patronátneho evanjelického. Prišiel som aj na zaujímavú vec, že napríklad v Rakúsku bolo banskobystrické katolícke gymnázium označované ako slovenské.
Ako dlho ste pracovali na tom, aby kniha uzrela svetlo sveta?
- Výskumná práca a samotná príprava a tvorba knihy trvali približne 5 rokov. Po odbornej obsahovej stránke mi veľmi pomohli pán profesor Pavol Martuliak, pán farár zo Seliec Gabriel Brendza a magistra Alena Bolfová z banskobystrického archívu.
Predsa len - gymnázium v Revúcej prišlo o svoj primát. Nevyvolali najnovšie poznatky z vášho skúmania aj diskusie?-
Ako inak, vyvolali. Je to však dobre, začalo sa znovu hovoriť o významnej dobe pre formovanie Slovenského národa. Ľudia sa mohli znovu presvedčiť, aký význam malo zriadenie slovenských gymnázií vo vtedajšom Uhorsku. Samozrejme, zúčastnil som sa viacerých diskusií – so zástupcami Revúcej dokonca v slovenskej televízii.
Len si treba uvedomiť, že v tej dobe bola školská dvojkoľajnosť – školy sa delili na katolícke a evanjelické. Gymnáziá v tej dobe navštevovali len chlapci. Pravdou je, že na banskobystrickom gymnáziu v prvom období učili aj českí profesori, práve kvôli nedostatku tých slovenských. Len keby sme to vnímali len podľa tohto, tak po roku 1918 by sme na Slovensku nemohli označiť ani jedno gymnázium za slovenské. Napríklad po vzniku Československej republiky roku 1918 pôsobil v celom profesorskom zbore na banskobystrickom gymnáziu popri českých len jeden Slovák.
Paradoxne – o vzniku slovenského gymnázia v Banskej Bystrici, ktoré vzniklo už v roku 1955 1852, sme sa nedozvedeli z oslavných archívnych dokumentov, ale naopak – z dokumentu plného nechute. Podžupan zvolenskej stolice Béla Grunwald, ktorý napísal ostrý dokument, ktorým vznik gymnázia odsúdil....
- Je to pravda. Práve zvolenský podžupan Béla Grünwald, ktorý stál za zatvorením všetkých štyroch slovenských gymnázií, to napísal jednoznačne: „Prvé gymnázium, ktoré sa v Hornom Uhorsku dostalo do rúk panslávov, bolo štátne gymnázium v Banskej Bystrici, z ktorého vypudili maďarských učiteľov a namiesto nich zamestnali zúrivých panslávskych učiteľov. Panslávska strana sa neuspokojila s týmto gymnáziom a následne založila gymnázium vo Veľkej Revúcej, ktoré potom v krajine získalo veľmi veľkú povesť a o niekoľko rokov neskôr nižšie gymnázium v Turčianskom Svätom Martine. Okrem týchto dvoch protestantských inštitúcií nižšie gymnázium v Kláštore pod Znievom vyhradili zase pre katolíkov.“
A nemal jediný dôvod, aby z nejakej príčiny banskobystrické gymnázium pripísal Slovákom. Samozrejme, o banskobystrickom gymnáziu ako slovenskom sa písalo od roku 1852. Za života Štefana Moyzesa nikto nespochybnil tento fakt. Už roku 1852 Ján Gotčár napísal: „Vysoká Vláda totiž podľa zásady od každého už, ktorý sa veci rozumie, že jedine pomocou reči materinskej dokonalá vzdelanosť, ktorá by vyšším požiadavkám časov našich zodpovedala, sa môže docieliť, uznala za potrebné, ako pre Maďarov a Nemcov, tak aj pre nás uhorských Slovákov jedno vyššie štátne Gymnázium založiť... Pretože ale na slovenských stranách väčšieho a dôležitejšieho mesta, ako je Bystrica niet, a aj pre školy potrebné budovy sa v ňom nachádzajú: jedine otcovskej starostlivosti najdôstojnejšieho pána biskupa Štefana Moysesa, a predôstojného dozorcu škôl bratislavského okresu Jozefa Kozáčeka ďakovať môžeme, že sa Bystrica pre školu túto vyvolila, od mesta sa k cieľu tomuto len potrebná školská budova požaduje.“ A tak by sme mohli pokračovať, v knihe je zachytená väčšina relevantných správ a výpovedí o slovenskom gymnáziu v Banskej Bystrici.
V čom bolo gymnázium výnimočné?
- Gymnázium bolo svojím samotným zriadením štátne. Bola to jediná slovenská štátna inštitúcia v celom Uhorsku, v ktorej sa prepúšťalo za neovládanie slovenského jazyka a nie naopak, ako bolo v tomto období zvykom. Gymnázium sa stalo priamym reálnym pokračovaním ideí Ľudovíta Štúra o samostatnej slovenskej krajine.
Už v tej dobe roku 1852 sa hlavnými predstaviteľmi slovenského národa stali Štefan Moyzes, Jozef Kozáček, Karol Kuzmány a centrum slovenského politického vplyvu sa prenieslo do Banskej Bystrice. Idey sa zhmotnili práve vytvorením slovenského gymnázia, na ktoré v Banskej Bystrici nadviazal biskupský seminár a slovenská učiteľská prípravka. Bol to jedinečný model, ktorý uskutočnil Štefan Moyzes.
Zároveň sa vychovávali slovenskí študenti pre vysoké školy, slovenskí kňazi a slovenskí učitelia. Banská Bystrica so Zvolenskou stolicou sa mala stať centrom Slovenska. Za všetko svedčia aj fakty, že roku 1858 sa v našom meste konala prvá porada slovenských učiteľov a roku 1863 mala byť v Banskej Bystrici zriadená prvá slovenská vysoká škola – právnická akadémia. A netreba zabudnúť ani na gymnaziálne majálesy v Tajove, na ktorých viali slovenské zástavy a spievali sa slovenské národné piesne.
Kto boli hlavné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o vznik a chod gymnázia?
- Medzi hlavné osobnosti patrili banskobystrický biskup Štefan Moyzes, vtedajší inšpektor škôl Jozef Kozáček, banskobystrický biskupský vikár Tomáš Červen a Ján Gotčár – dlhoročný profesor banskobystrického gymnázia. Všetci boli zároveň významní slovenskí národovci.
Maďarizačné tlaky boli v tom čase pomerne silné a už po pár rokoch gymnázium zaniká. Vyučovanie v slovenčine bolo úradne zakázané. Čo to znamenalo nielen pre Banskú Bystricu?- V skutočnosti, nielenže banskobystrické gymnázium bolo prvé, ale pôsobilo aj najdlhšiu dobu zo všetkých štyroch slovenských gymnázií.
Zaujímavosťou je, že v rokoch 1852 – 1861 maďarský jazyk nebol ani povinným predmetom, ani sa v ňom nevyučovalo. Učil sa len ako voliteľný. Roku 1861 nastal prvý pokus o maďarizáciu gymnázia, kedy českí profesori museli opustiť Slovensko. Vrátane takých profesorských kapacít akou bol Václav Zenger – ktorý v Banskej Bystrici robil meteorologické pozorovania a bol fyzikom európskeho významu.
Na gymnáziu sa vďaka nemu nachádzal jeden z najlepšie vybavených kabinetov fyziky v celom Uhorsku. Štefan Moyzes sa aj napriek tomu nedal zastrašiť maďarskou stranou a išiel priamo k panovníkovi Františkovi Jozefovi I. do Viedne, kde mu na čele slovenskej delegácie predložil Viedenské memorandum slovenské a druhý osobitný prosbopis na opätovné poslovenčenie gymnázia v Banskej Bystrici. Stalo sa tak ihneď a riaditeľom gymnázia sa stal Martin Čulen. O konci gymnázia rozhodol rok 1867 – Rakúsko-maďarské vyrovnanie a fakt, že Štefan Moyzes bol už na sklonku svojho života. V školskom roku 1867/68 začalo banskobystrické gymnázium fungovať ako maďarské. Banskobystrickí katolícki národovci sa nevzdali a zriadili aspoň slovenské štvorročné slovenské gymnázium v Kláštore pod Znievom. Toto gymnázium však už nebolo štátne, ale patronátne (súkromné) ako gymnáziá v Revúcej a v Martine.
Budova, v ktorej gymnázium fungovalo, dodnes stojí. Sú nejaké konkrétne predstavy, ako by sa mohla táto významná historická udalosť zhmotniť?
- Konkrétne predstavy z mojej strany boli v rokoch 2013 – 2016. Ambíciami boli napr. vytvorenie expozície venovanej gymnáziu, histórii banskobystrického školstva, ale aj významným slovenským a zahraničným osobnostiam, ktoré podporovali snahy emancipácie Slovenského národa.
Postupne a podľa mojich možností sa realizoval projekt záchrany tejto unikátnej historickej budovy pre slovenské dejiny, aby bol zachovaný odkaz banskobystrického gymnaziálneho profesora Juraja Slotu z roku 1858: „Ktokoľvek okolo nášho gymnázia blízkym stromoradím prechádza, nech by ho aj viackrát videl, zastaví sa a obdivuje ho... Budova banskobystrického gymnázia vyniká svojou novosťou, účelnosťou, usporiadanosťou, veľkoleposťou a dokonalosťou nie len na Slovensku, ale snáď v celom Uhorsku. Daj len Pán Boh, aby aj pevnosťou svojou prečkala veky a odolať mohla všetkým návalom a búrkam nepriaznivých okolností až do najneskorších časov. Slováci prichádzajúci do Banskej Bystrice nezabudnite navštíviť tento prekrásny pomník mesta Banská Bystrica – túto novú baňu národnej osvety – túto nádheru a nádej našu.“
Dokonca dvakrát v tomto období tam mala byť otvorená provizórna expozícia. Z rôznych dôvodov sa mi to zrealizovať nepodarilo. Tento projekt už v súčasnosti ani nie je reálny. Vyšla však publikácia, ktorá odkaz tohto gymnázia zachová pre budúce generácie.
