BANSKÁ BYSTRICA. Na Štadlerovom nábreží , v blízkosti voľného priestranstva pri torze mestských hradieb, stál na prelome 19. a 20. storočia jeden z najobľúbenejších podnikov – Banskobystrická kolkáreň.
Andrej Predajniansky z Banskobystrického spolku okrášľovacieho a ochranného hovorí, že kolkáreň spravovala Banskobystrická kolkárenská spoločnosť, ktorú založili v roku 1865. „V roku 1877 spoločnosť zakúpila pozemky na Štadlerovom nábreží, susediace s múrmi bývalého mestského opevnenia. Budova kolkárne bola dokončená v roku 1879, v jej priestoroch sa nachádzala reštaurácia s letnou terasou,“ píše sa na stránke spolku.
Kolkárenské miestnosti využívali majitelia aj na tanečné zábavy. Ochranár Július Burkovský si rád spomína, ako si chodili privyrobiť pár korún dvíhaním koliek ešte ako chlapci.
„Vtedy to nebolo mechanizovaná záležitosť ako pri dnešnom bowlingu. Kolky sme museli stavať ručne, no bola to príjemná zábava. Len sme si museli dať pozor, aby sme to urobili rýchlo a nepribudla nám hrča na hlave,“ hovorí.
Výbornú úroveň mali podľa neho aj tanečné zábavy a majálesy v tomto priestore, ktoré ľudia spájali s prechádzkami po nábreží Hrona. Vtedy tu totiž ešte nejazdilo auto za autom ako dnes.
Socializmus urobil za slávou kolkárne bodku
Po vojne sa však skončili aj zlaté časy kolkárne. V roku 1949 na hostinský a výčapnícky podnik uvalili národnú správu a majetok kolkárenskej spoločnosti sa dostal pod Hostiteľské závody komunálneho podniku mesta Banskej Bystrice. Posledným vlastníkom kolkárne až do jej zániku, bola od roku 1963 Telovýchovná jednota Červená hviezda.
V roku 1986 objekty kolkárne postihol požiar a následne ich zbúrali. Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný pripomína, že budova kolkárne bola posledným zachovaným objektom z pôvodnej zástavby Štadlerovho nábrežia.
