BANSKÁ BYSTRICA. Počas svojej kariéry sa dostal až do ďalekého zahraničia. V minulosti sa preslávil tým, že v najvyššej súťaži dosiahol ako prvý métu 100 gólov. Svoju profesionálnu kariéru pritom začal v Dukle Banská Bystrica, kde odohral dohromady až 8 rokov prerušovane. Medzi svojimi pôsobeniami pod Urpínom sa predstavil aj v Turecku, Česku či Maďarsku. Teraz podľahol slovenský futbalový útočník Róbert Semeník čaru dedinského futbalu. Ako hráč Sásy bojuje s mužstvom o postup do vyššej ligy a keďže je vlastníkom trénerskej licencie EURO-B, mohol by v budúcnosti trénovať hocijaké mužstvo z 3. ligy. Banskobystričan si zaspomínal na svoju kariéru a priblížil svoje ciele do budúcnosti.
Spomínate si na svoje futbalové začiatky?
„Jasné, že si to pamätám. Začínal som už ako šesťročný v rodnom Veľkom Krtíší. K futbalu ma priviedol môj otec a hrali sme, kde sa dalo. Dokonca aj na streche bytovky.“
Väčšinu kariéry ste strávili v Dukle Banská Bystrica. Čo sa vám najviac spája s klubom?
„Určite ma s ňou spájali už moje mladé roky. Prišiel som do Banskej Bystrice ako 14-ročný. Do klubu ma priviedol tréner Benedik. Mesto som si zamiloval okamžite a dodnes tu bývam. Dukla ma vychovala od žiakov až k mužom a možno som mal pocit, že niečo im kvôli tomu treba vrátiť. Preto som uskutočnil svoj návrat práve sem po tom, čo som strávil pár rokov v zahraničí.“
Sledujete Duklu aj v dnešných dňoch?
„Samozrejme. Som v komunikácii s bývalým prezidentom klubu pánom Čupkom. Viackrát sme boli aj spolu na zápasoch a mám aj v telefóne aplikáciu, kde mi chodia výsledky, mám Duklu ako svoje mužstvo a stále ma zaujíma. Škoda, že to ide od desiatich k piatim každý rok. Som zvedavý, ako to bude vyzerať v lete.“
Bystrici hrozí zostup do tretej ligy. Čo hovoríte na výkony mužstva?
„Určite sa to odráža dosť v závislosti od toho, aké sú financie a hráči. S tými, ktorí tvoria mužstvo v súčasnosti sa nedá bojovať o prvú ligu a potom to tak aj vyzerá.“
Kto bol pre vás počas kariéry najväčším vzorom?
„Ja som do sedemnástich rokov bol obranca a potom som prešiel cez zálohu až do útoku. Keď som bol menší tak určite niekto z defenzívy ako Ronald Koeman. Neskôr to boli takí ako Ronaldinho, ale pevný vzor som nemal. Momentálne sa mi najviac na svete páči Messi, ktorý sa baví futbalom. Z trénerov určite Benedik, ktorý ma dotiahol do Bystrice a potom aj Ján Kozák či Pavel Hapal.
Ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie v zahraničí? Napríklad v Turecku
„Tam som vlastne odohral iba pol sezóny. Mal som to nešťastie, že týždeň pred ligou mi zlomili sánku a bolo tam pravidlo, že môžu hrať v tíme len traja cudzinci a keďže som bol zranený tak prezident mi povedal, že ma uvoľnia a môžem si nájsť hocijaký klub, aby mohol doniesť namiesto mňa tretieho cudzinca. Čo sa týka
Keď už sme pri tom zahraničí, čo je pre vás najväčším highlightom kariéry čo sa týka pôsobenia mimo Slovenska?
„Určite sú to Čechy. Keď som hrával za FK Teplice, chodili sa tam na futbal pozerať tisíce divákov a mali ma radi. V rámci zahraničia spomínam najviac najmä na tento klub a mesto.“
V súčasnosti sa angažujete aj v dedinských futbaloch. V čom pre vás spočína ich čaro?
„Ako hovoril už tréner Benedik, najlepší futbalisti sú z dedín. Stojím si za tým, čo som už raz povedal, že ak mám ísť na nejaký zápas, vyberiem si dedinský futbal. Je tam totiž úplne iná atmosféra. Aj keď ľudia niekedy vykrikujú také veci ako vykrikujú, je mi bližší dedinský futbal.“
Kedysi ste si robili aj trénerskú licenciu. Uvažujete nad jej dokončením?
„Ja som trénerské skúšky spravil, lenže nepodarilo sa mi urobiť tú druhú najvyššiu licenciu EURO-A. Teraz chodím na vysokú školu, špecializácia kondičný tréner. Povedal som si, že z Bystrice už ďalej nepôjdem a určite nie do zahraničia. Túto tému považujem za uzavretú, s licenciou je to už pre mňa zbytočné. S tou mojou terajšou by som kľudne mohol trénovať, čo by som aj chcel.“
Čomu sa venujete v dnešnej dobe okrem futbalu?
„Pracujem v štátnej správe a keď nie som v robote tak sa venujem svojim deťom, čo je mojou náplňou, popri tom externe študujem.“
Čiže ste celkom zaneprázdnený
„V sobotu mám školu, v nedeľu hrám zápasy, takže mám celý víkend vykrytý ale neberiem to ako zaneprázdnenosť. Škola ma baví. Popri tom sa, samozrejme, venujem aj svojim deťom.“
Kedy plánujete ukončiť hráčsku kariéru? Chceli by po jej ukončení aj trénovať dedinský tím?
„Nezavrhujem myšlienku, že by som niekedy mohol trénovať dedinské mužstvo, zatiaľ ale pôsobím ako hráč, hrávam za Sásu I. Triedu a momentálne máme 10 bodov náskok, takže dúfam, že sa prebojujeme do piatej ligy. Pred rokom som hral štvrtú ligu za Veľký Krtíš a hrali sme proti nejakému mužstvu, kde bol aj päťdesiatročný hráč, takže verím, že by som mohol potiahnuť až do päťdesiatky, ak sa vyhnem zraneniam.“
