Odbor, ktorý študuje, je akýmsi prienikom chémie, farmácie, biomedicíny a biotechnológii. Že vám to nič nehovorí? Nevadí. Ak sa jej ale vďaka týmto disciplínam podarí prispieť k vývoju liečiv na vašu chorobu, tak vám minimálne jej meno bude hovoriť určite veľa. Klaudia Kvaková.
Po úspešnom absolvovaní Gymnázia Jána Chalupku v Brezne si sa rozhodla pre štúdium v Brne. Ako sa ti darí v Čechách?
– V Čechách mi je výborne. Chémia na Vysokom učení technickom ma veľmi baví a Brno je pre študenta ideálnym miestom na život. Ponúka širokú škálu podujatí, ktorými je možné vyplniť svoj voľný čas, len ho treba mať. Mám tu taktiež veľa kamarátov aj spolužiakov z gymnázia, s ktorými sa občas stretávam.
Aj v rámci strednej školy si sa zaujímala predovšetkým o prírodné vedy, s kolegom Jakubom Šalkom ste sa vďaka svojmu výskumu kvality vody v rieke Hron dostali až do Ameriky, a nielen tam. Bol to hlavný spúšťač tvojho záujmu o chémiu?
– Už od detstva som bola zvedavá a príroda bola pre mňa zaujímavá. V tejto oblasti som sa rozvíjala vďaka môjmu dedovi, ktorý mi čítal okrem rozprávok aj encyklopédie. To bol určite prvý krok k prírodným vedám a chuti učiť sa nové veci. Neskôr na Základnej škole vo Valaskej si ma všimla Mgr. Mária Michalčíková, ktorá tam v tom čase učila chémiu.
Ona bola tá, ktorá mi venovala takmer všetok svoj voľný čas, aby ma pripravila na chemickú olympiádu a jej drina určite nevyšla nazmar. Podľa mňa už vtedy som si vybrala, čím chcem byť v budúcnosti. Samozrejme, že som potrebovala ešte trochu podpory a tá prišla počas môjho štúdia na gymnáziu. Tu zohrali veľmi dôležitú úlohu Jakub Šalko, PaedDr. Jana Chlebušová a Peter Horváth, ktorým vďačím za to, kde som dnes. Spoznať týchto ľudí a spolupracovať s nimi nielen v oblasti vedy zaraďujem medzi kľúčové momenty celého môjho štúdia. Prostredníctvom vypracovania bádateľskej práce v spolupráci s Jakubom sme sa naučili mnoho vecí, z ktorých ťažíme dodnes.
Tvoj súčasný študijný odbor Chémia pre medicínske aplikácie evokuje vednú disciplínu, ktorá zachráni ľudstvo pred chorobami a utrpením. Ako je to v skutočnosti?
– Je pravdou, že každý si v súvislosti s týmto odborom predstaví niečo iné. Dá sa povedať, že tento odbor je akýmsi prienikom chémie, farmácie, biomedicíny a biotechnológii. Je potrebné si ale uvedomiť, že sme stále chemici, takže nás ako absolventov môžete hľadať v chemických laboratóriách a nie v nemocniciach. Medicínske aplikácie ale zahŕňajú výskum napr. prostriedkov na hojenie rán alebo liečivých látok a ich nosičov či iných finálnych medicínskych produktov a tieto slová sa nám pravdepodobne spájajú so záchranou ľudstva pred chorobami a utrpením...
Pravidelne sa zúčastňuješ stáží a študentských vedeckých konferencií. Kam ťa to posúva?
– Vďaka stáži v biotechnologickej spoločnosti som sa minulé leto dostala ku kvalitnému výskumu v oblasti organickej chémie, konkrétne k oblasti nosičov liečiv. Krátko na to som sa prihlásila na Študentskú vedeckú konferenciu, ktorá sa konala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde som bola ocenená tretím miestom v kategórii Aplikovaná organická chémia.
To je výborné. Ako si s touto skutočnosťou naložila?
– Tento úspech ma nadchol a spomenula som si na gymnázium. Podobná konferencia sa konala aj na našej škole v Brne a to som si taktiež nemohla nechať ujsť. Prostredníctvom týchto konferencií mám možnosť spoznať množstvo ľudí, ktorí sa o chémiu zaujímajú. Program je často urobený takým štýlom, aby sme sa študenti medzi sebou mohli viac spoznať a (ne)formálne prediskutovať naše práce – čo nás každého vo veľkej miere obohacuje. Taktiež si tým vlastne skúšam obhajobu bakalárskej práce, čo je veľkou výhodou. Dúfam, že ma už na štátniciach žiadna otázka ohľadom tejto práce nezaskočí.
Akej téme sa venuješ?
– Modifikácie hyaluronanu kyselinou cholovou a využitie týchto derivátov v nosičových aplikáciách.
Dobre, a teraz po slovensky...
– (Smiech) Je to pomerne dlhý názov, ale môžem sa pokúsiť aspoň trochu priblížiť túto problematiku. Kyselina hyalurónová je prírodný polysacharid, ktorý sa nachádza v ľudskom tele. Táto látka dokáže špecificky reagovať s bunkovými receptormi, ktoré sú premnožené v nádorovom tkanive. Modifikáciou tohto natívneho polysacharidu môžeme docieliť vznik charakteristických útvarov približne guľovitého tvaru (rozmery rádovo v nanometroch) vo vodnom prostredí.
Do vnútra týchto derivátov je možné naviazať látky nerozpustné vo vode. Komplex tohto derivátu s látkou nerozpustnou vo vode je ako celok vo vode rozpustný. A aplikácia? Namiesto vody si predstavíme krv a cieľom bude dopraviť krvou liečivú látku (nerozpustnú v krvi) pomocou nosiča, ktorý je tvorený derivátom a mohol by cieliť transport liečivej látky do nádorového tkaniva a taktiež by mohol mať vplyv na uvoľňovanie tejto látky. Ale je to beh na dlhú trať.
Na druhej strane, ty si vždy inklinovala k aktívnemu športu... Zmenilo sa na tom niečo?
– Už tri roky, ako som v Brne, hrám florbal v ženskom tíme známeho brnenského klubu Bulldogs Brno. Okrem toho si pohyb dopĺňam telesnou výchovou v rámci školy, takže podľa časových možností k florbalu sem-tam pribudne hokej, volejbal alebo iné hry. V zime sa mi darí dochádzať domov a učiť lyžovať, víkendy, ktoré ostávam v Brne, chodím väčšinou rozhodovať na detské florbalové turnaje. Je toho dosť, ale keď mám veľa povinností do školy, tak musím mať aj veľa pohybu. Alebo to funguje inak? :)
Kde by si sa rada videla po skončení štúdia?
– Po skončení štúdia... Určite vo výskume a pravdepodobne v zahraničí. Na leto 2018 idem študovať do nórskeho Trondheimu prostredníctvom výmenného pobytu Erasmus +, no a možno by nebolo zlé skončiť magisterské štúdium namiesto Čiech napríklad v spomínanom Nórsku a prípadne tam so štúdiom ešte pokračovať. Možností je v dnešnej dobe veľa a neviem, ako sa veci vyvinú, kde sa mi ako zapáči... Možno magisterské štúdium skončím v Brne a naskytne sa dobrá ponuka práce... Ale pokiaľ sa chcem dostať ku kvalitnému výskumu, tak ma ešte čaká viac rokov štúdia ako „len“ dokončiť bakalárske alebo magisterské štúdium. A kde budem študovať, to nechávam zatiaľ otvorené...
