ZBOJSKÁ. Deň valaskej kultúry a sviatosť ovčiarska - taký je názov podujatia, ktoré na Salaši Zbojská neďaleko Pohronskej Polhory pripravujú na sobotu 22. apríla viacerí organizátori. Program sa začína o 10.30 h svätou omšou, na ktorej sa budú spovedať valasi a tiež posvätia statok.
Ako informoval Igor Válek z Matice Slovenskej, ktorá patrí k organizátorom, nasledovať bude prvé vyháňanie oviec na pašu. Chýbať nebudú magické úkony, vykonávané tradične na Juraja. "S ukážkami tradičného folklóru vystúpia napríklad Margetky zo Šumiaca, Michal Smetanka, Karol Kočík, Ľubomír Tatarka, rodina Martina Tesáka či viacerí heligonkári," priblížil Válek. "Kto príde, určite si nenechá ujsť dobroty pôvodnej valaskej kuchyne," doplnil. Bodkou za dňom bude večerná zábava s ľudovou hudbou Kučeravý javor.
Valaská kolonizácia
Valaská kolonizácia v 14. až 15. storočí znamenala doosídľovanie horských oblastí severného a stredného Slovenska pastierskym obyvateľstvom. Prvé takéto skupiny ľudí sa objavili vo vtedajších východoslovenských stoliciach. V priebehu nasledujúcich storočí pri jej postupe na západ, do Gemera, horného Pohronia, Liptova, Oravy a Trenčianskej župy sa jej nositeľom postupne stalo už domáce slovenské, prípadne aj poľské a rusínske obyvateľstvo zo susedných oblastí. Valaské obce sa zakladali na tzv. valaskom práve. Bolo to upravené nemecké právo, prispôsobené potrebám nových osadníkov.
Valaskí poddaní za slobodné používanie pôdy odovzdávali panstvu po uplynutí stanovenej lehoty, spojenej so zakladaním obcí, dvadsiatok z oviec a poplatky od dobytka, odvádzali syr, bryndzu, lesnú zverinu, výrobky z kože, súkno. Vykonávali aj strážne služby a drevorubačské práce v horách. Na čele valaských obcí stáli dediční richtári a šoltýsi, ktorí mali aj nižšiu súdnu právomoc. V 17. storočí valaskí poddaní splynuli s dedinským obyvateľstvom.
