BANSKÁ BYSTRICA. Slávnu obyvateľku mesta pod Urpínom, Teréziu Vansovú, osobnosť slovenskej literatúry, silnú ženu a človeka s veľkým srdcom, ktoré bilo nielen pre rodinu, kultúru či vlasť, ale aj pre všetky ženy, ktoré o svoje spoločenské postavenie museli s mužmi v minulosti zápasiť, spoznajú návštevníci Matejovho domu Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici v deň jej nedožitých 160. narodenín, 18. apríla o 17.00 h. Pôsobenie tejto literátky ako ženy so štýlom priblíži historička Erika Maliniaková.
"Terézia Vansová sa narodila do rodiny evanjelického farára vo Zvolenskej Slatine. Vo svojich spomienkach na rodičov vyzdvihuje predovšetkým národnú a osvetovú činnosť, ktorú jej odmala vštepoval otec. Matka ju priviedla k praktickosti a pracovitosti pri zveľaďovaní domácnosti, ale otec bol ten, kto ju a jej súrodencov priviedol k láske ku knihám a literatúre," zdôraznila historička SSM.
Podľa nej už ako 17-ročné dievča s bohatou fantáziou písala Terézia svoje literárne prvotiny. Život bezstarostného slobodného dievčaťa sa jej zmenil sobášom s evanjelickým farárom Jánom Vansom, a tak písanie zavesila na klinec. Najmä po narodení ich prvorodeného syna Ľudovíta sa naplno venovala úlohe manželky, matky a gazdinej. Až po strate ich milovaného dieťaťa našla útechu v próze a začala intenzívne tvoriť "lifestylové" rady pre ženy v domácnosti na prelome 19. a 20. storočia.
Najznámejší Vansovej román je Sirota Podhradských a aj napriek tomu, že ho literárna kritika považuje za prvý román slovenskej spisovateľky vôbec, nedostala zaň žiadny honorár. Popri spisovateľskom chlebíčku čakala Vansovú ďalšia profesijná výzva v podobe redigovania špecializovaného periodika venovaného ženám s názvom Dennica. Svoju popularitu si u čitateliek získala aj vďaka chutným receptom, poučným radám do domácnosti, článkom národnostného charakteru, ale i pútavou beletriou. Neskôr Vansová redigovala ďalší ženský časopis Slovenská žena, ktorý bol zvlášť určený dámam z vyššej spoločnosti.