BANSKÁ BYSTRICA. Osem rokov trval výskum, ktorý vniesol viac svetla do údajov o Slovákoch, ktorí končili v rokoch 1939 – 1956 v sovietskych zajateckých táboroch.
V priebehu tohto výskumu sa ukázalo, že v Ruskom štátnom vojenskom archíve sa nachádza niekoľko tisíc záznamov obyvateľov bývalého Československa, ktorí prešli systémom GUPVI - Hlavná správa vojenských zajatcov a internovaných. Systém fungoval podľa riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva nezávisle na u nás známom systéme GULAG.
Po dlhoročnom úsilí a v spolupráci s Občianskym združením Krásny Spiš, Ústavom pamäti národa a Ústavom pro studium totalitních režimů sa múzeu podarilo záznamy získať a priviezť na Slovensko, v uplynulom týždni predstavili výsledky verejnosti. V skúmaní záznamov budú pokračovať v domácich podmienkach.
Mičev hovorí, že na Slovensku stále žijú rodiny, ktoré sa ani po desaťročiach nevedia dopátrať, kde skončili ich príbuzní. O to viac považuje výskum za dôležitý.
„Osem rokov som navštevoval bývalý archív NKVD, v súčasnosti Ruský štátny vojenský archív v Moskve. Podarilo sa nám nadviazať úzku spoluprácu s vedeckými pracovníkmi tohto zariadenia a získať súhlas na skenovanie lístkov, ktoré obsahujú údaje o našich občanoch,“ doplnil s tým, že sa im podarilo získať viac ako 38 tisíc záznamov.
Múzeum sa teraz bude snažiť zháňať zdatných ruštinárov, ktorí majú súčasne aj historické vedomosti. „Uvidíme, ako rýchlo sa podarí tieto údaje spracovať.“ Ideálne by podľa neho bolo, keby išlo o rodených Rusov, či Bielorusov s dobrými znalosťami jazyka a azbuky.
Už sa im ozývajú ľudia
Ľudia, ktorým sa príbuzní stratili, sa im podľa Mičeva ozývali už v priebehu osemročného projektu: „Získali sme aj niektoré materiály od príbuzných. Veľa záležalo od toho, či ten, kto údaje zapisoval bol precízny a zapísal ich presne. Lístky obsahovali trinásť položiek, ktoré sú pre nás zaujímavé. Ak sú všetky vyplnené, vieme získať o osobách dosť podrobné informácie,“ dodal. Okrem mena, priezviska, dátumu narodenia a bydliska tam boli aj údaje o vojenskej hodnosti, mieste, kde bol zajatý, či tábore, do ktorého bol umiestnený.
Na druhej strane však záznamy nedávajú príbuzným úplnú istotu, pretože mnohí sa ani nemuseli dostať do týchto kartoték.
