BANSKÁ BYSTRICA. Štátna opera v Banskej Bystrici pozýva priaznivcov operného žánru na besedu s hosťujúcim talianskym režisérom maestrom Marcellom Lippim a dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou k premiéram dvoch operných jednoaktoviek Aleko od Sergeja Rachmaninova a Iolanta od Pjotra Iľjiča Čajkovského. „Beseda sa uskutoční v Hudobnom átriu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici v utorok 16. mája o 16:00,“ informovala tlačovú agentúru SITA manažérka kultúry ŠVK Ľubica Laššáková.
Premiérou operného exkluzívneho dvojtitulu uzavrie Štátna opera v Banskej Bystrici aktuálnu opernú sezónu. Obe diela hudobne naštudoval šéfdirigent Štátnej opery Marián Vach a réžie sa zhostil taliansky režisér Lippi. Premiéra sa odohrá v banskobystrickej opernej sále v dvoch predstaveniach v piatok 19. mája a v sobotu 20. mája vždy o 18:30. Opery budú uvedené v ruskom jazyku každá v jednom dejstve. „Iolanta a Aleko sú dva príbehy o vylúčení, medzi ktorými je hlboký rozdiel, lebo jeden príbeh speje k negatívnemu koncu a druhý je otvorený uzdravujúcemu optimizmu,“ povedal taliansky režisér Lippi.
Opera Iolanta patrí k Čajkovského málo známym dielam. „Dnes má svojich obdivovateľov, ktorí slávia toto mimoriadne krehké filozofické dielo, i tých, ktorí o nej hovoria ako o úpadkovej časti Čajkovského tvorby. Iolantu dnes v každom prípade uvádzajú aj najprestížnejšie scény sveta. V Štátnej opere zaznie po prvýkrát v jej histórii,“ uviedla dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová.
Prúd orientalizmu
Sergej Rachmaninov mal podľa Lippiho už od mladosti záujem o Rómov a ich hudbu. Prúd orientalizmu, ktorý zasiahol všetky druhy umení a „nakazil“ i operu, pretrvával aj v čase, keď do hudobného diania vstupoval tento talentovaný mladík. Svoju opernú prvotinu vytvoril ako 19-ročný študent moskovského konzervatória a v čase jej komponovania už mal za sebou nemálo diel, najmä na poli klavírnej hudby. Až Aleko však naštartoval jeho skladateľskú kariéru.
Taliansky režisér a barytonista, rodák z Janova, Marcello Lippi je vo svojej oblasti mimoriadnym talentom nielen hudobným, ale aj literárnym. Poskytuje majstrovské kurzy po celom svete. Významnou súčasťou jeho práce je muzikologická činnosť. Príležitostne pôsobí aj ako spisovateľ. Vydal viacero literárnych publikácií.
História opery v meste pod Urpínom siaha do roku 1959, keď bol činoherný súbor vo Zvolene rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Nový štatút v roku 1972 právne kodifikoval predchádzajúcu dramaturgickú orientáciu divadla na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V júli 1993 sa táto operná zložka zvolenského divadla osamostatnila a dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.
