ŠPANIA DOLINA. O Ľudovú školu Jozefa Mistríka v Španej Doline, kde si môžu žiaci naživo vyskúšať, ako sa učili ich rovesníci pred sto rokmi, je veľký záujem.
Školu pomenovali po špaňodolinskom rodákovi, známom jazykovedcovi Jozefovi Mistríkovi, ktorý začal s učiteľským chlebíkom v 40. rokoch minulého storočia práve vo svojom rodisku. Na zážitkovom vyučovaní, počas ktorého môžu žiaci vyskúšať, ako sa máčalo pero do kalamára, ako sa kľačalo na polienku a ruky sa umývali v obyčajnom smaltovom lavóre, sa už vystriedali rôzne skupiny žiakov.
Riaditeľ školy a autor projektu Ján Piško hovorí, že pre deti je forma živého múzea veľmi príťažlivá. Minulý týždeň bol však predsa len iný, lebo do školy zavítali nevidiaci a slabozrakí žiaci z Levoče. „Bolo to niečo celkom iné po pocitovej aj opisnej stránke. Sústredili sme sa na to, aby sa deti mohli všetkého dotknúť a tam, kde iným žiakom stačí zrak, sme im všetko prerozprávali,“ hovorí riaditeľ.
Pomáhali rytieri slepých
Pri návšteve detí z Levoče vypomohlo aj banícke bratstvo Herrengrund a banskobystrický Lions klub. Člen Lions klubu Ján Miškovič, ktorý má tiež vážne poškodený zrak hovorí, že členom ich klubu často hovoria aj rytieri slepých. „Je to práve vďaka tomu, že my s nadšením pomáhame „zrakáčom“, ako ich ja nazývam a medzi ktorých patrím,“ hovorí. Sám už zorganizoval niekoľko workshopov pre zrakovo postihnutých ľudí a učí ich fotiť. „Nevieme, čo fotíme, ale vieme, čo odfotiť chceme,“ usmeje sa.
Spoznávanie zmyslami
Na príchod žiakov z Levoče sa dopredu pripravovala aj hlavná kantorka školy Katarína Lucinkiewiczová.
„Nevidiaci ľudia sú veľmi citliví a majú mimoriadne rozvinuté iné zmysly. Na tom sme chceli založiť aj našu hodinu v historickej škole,“ hovorí. Každý detail triedy s drevenými lavicami je domyslený do detailov. Nechýba klasická tabuľa, griflíky, staré učebnice zo začiatku 20. storočia. „Maximálne sme sa snažili, aby sme vytvorili pre žiakov autentické prostredie a väčšinu z nich to veľmi zaujme,“ hovorí.
Maskotom školy sa stal banský permoník Špančo a jeho priateľ, potkan Egreš. Nie je to náhodná dvojica, veď starí baníci sa v hĺbkach neraz spoliehali na správanie potkanov. Ak zmizli z bane, neznamenalo to nič dobré.
Pripravujú letnú školu
Katarína Lucinkiewiczová dodáva, že s koncom školského roka sa aktivity na ich ojedinelej škole neskončia. Už teraz pripravujú projekt denných táborov, ktorý spojí motív historickej školy s poznávaním banských tradícií v Španej Doline a okolitej prírody. Na vlastnej koži si budú môcť deti vyskúšať nielen to, ako sa kedysi učilo, no zoznámia sa aj s históriou obce, jej štôlňami a baníckymi pamiatkami.
