Spoluprácu Kuzma – Jankovič pretrhli
Jankovičove impozantné súsošie bolo v Pamätníku SNP iba krátko. Autor v normalizačnom období pre svoje postoje upadol do nemilosti politických orgánov, ktoré rozhodli o odstránení jeho diela. Zdôvodnili to deprimujúcim vplyvom na návštevníkov. Súsošie preto v roku 1972 vyviezli na skladisko pri Dolných Pršanoch. Našťastie – o dva roky neskôr na návrh Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody sa rozhodlo o jeho premiestnení na pietne miesto v Kališti. Pamiatkári išli vtedy takmer hlavou proti múru, ale podarilo sa im dosiahnuť, aby Obete nezostali na skladisku.Prevoz bol náročný
„Prevoz na Kalište nebol jednoduchý, veď bronzové súsošie v nadživotnej veľkosti malo hmotnosť 14 ton a výšku vyše 7 metrov. Pracovali sme na tomto koncepte spoločne s autorom,“ hovorí Jozef Likavčan s tým, že projekt úprav nového pietneho miesta vypracovali architekti Ivan Gürtler a Juraj Talaš. „Obrovským problémom však bolo dopraviť súsošie na Kalište. Jeho veľké rozmery a váha vrátane nevyhovujúcej cesty z Moštenice na Kalište odradili všetkých prepravcov. Preskúmali sme aj možnosť leteckej prepravy ťažkotonážnym vrtuľníkom. Napriek ústretovosti veliteľa letiska prísne predpisy zamedzovali prepravovať nadrozmerné náklady nad obývanými územiami a túto možnosť zmarili. Poslednou možnosťou bolo požiadať o pomoc maďarskú firmu, ktorá súsošie odlievala,“ hovorí. Nakoniec nebola iná nádej ako súsošie odborne rozrezať na štyri časti a následne zmontovať.Návrat domov
V Kališti pobudlo súsošie ďalších tridsať rokov – až do roku 2004, kedy sa rozhodlo o jeho návrate na pôvodné miesto do Pamätníka SNP. Demontáž už podľa Jozefa Likavčana nebola ťažká, pretože stačilo obnoviť otvory skrutiek z predchádzajúcej demontáže. Pri opätovnej montáži na pôvodnom mieste doplnili aj dve nohy na súsoší, ktoré vandali odrezali koncom roku 2001.Dokonalé spojenie architektúry a umeleckého diela
Zuzana Majlingová zo Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici hovorí, že súsošie je zaujímavé predovšetkým v kontexte spojenia architektúry a sochárskeho diela. Keď architekt Dušan Kuzma svoje vrcholné dielo, ktorým Pamätník SNP je, projektoval, súčasťou myšlienkovej koncepcie bolo aj začlenenie sochárskeho diela Jozefa Jankoviča. „Jankovič sa sústredil na expresívne zobrazenie utrpenia obetí. Kompozícia nahromadených deformovaných tiel je vo svojej monumentálnej mierke desivá a varuje pred tragédiou, ktorú prináša každá vojna. Ide o nadčasové dielo s dôležitým spoločenským významom. Jankovič ho vytvoril ako veľmi mladý, nemal ani tridsať 30 rokov, aj to svedčí o jeho mimoriadnom talente a zrelom ľudskom názore,“ doplnila.Keď sa stratí duša a srdce
Podobný pohľad má aj riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, ktorý je presvedčený, že po odstránení Jankovičovho sochárskeho diela tento priestor výrazne utrpel. „Zrazu tam bolo typické socialistické dielo s kosákom a kladivom, no z tohto priestoru sa jednoducho vytratila duša a srdce. Pamätník bez tohto súsošia bol odrazu iba akýsi polovičný, akoby nedokončený priestor,“ hovorí s tým, že po návrate súsošia na svoje miesto opäť vznikol dominantný priestor, ktorý obdivujú ľudia z celého sveta. „Niekto mu možno vyčíta pocit stiesnenosti, no je to práve pocit, ktorý chcel autor u ľudí navodiť cielene,“ hovorí s tým, že postáť na tomto mieste a zamyslieť sa nad osudmi obetí, ktoré nás majú varovať pred zlom v akejkoľvek podobe, sú stále silným posolstvom.
