ČIERNY BALOG. Lesy SR pozývajú na podujatie v lone prírody a zároveň z dôvodu realizácie kanalizácie v obci žiadajú návštevníkov o zvýšenú pozornosť, počet parkovacích miest bude obmedzený.
Program poteší všetky vekové kategórie
Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline 8. júla ožije od dopoludnia až do večerných hodín. Program otvorí nevidiaci slovenský spevák Maroš Bango piesňou o rodnej zemi a svoje vyznanie lesu rozpovie herec zvolenského divadla Vladimír Rohoň.
Ako informoval vedúci skanzenu Michal Kofira, tento rok v bloku, kde zástupcovia odštepných závodov približujú zaujímavosti svojej krajiny, v ktorej vykonávajú starostlivosť o lesy, sa odprezentujú Košice, Rožňava a Revúca.
Jednotlivé regióny pôsobenia závodov vytancujú FS Živel a FS Poľana. „Skupina tanečného humoru Všetečníci to berie s nadhľadom a pekne doplní hudobnú skupinu Hrdza, inšpirovanú slovenským folklórom. Vystúpi Tanečný orchester z Valaskej pod dirigentskou taktovkou Jána Jenču so spevákmi z nášho regiónu, príde aj Martin Vetrák a vytvoria predel pre zmenu hudobného žánru, ktorý odštartuje rapper Marks. Heľenine oči zahrajú rock, metal i reggae, zaspievajú aj v lokálnom prešovskom dialekte v tzv. „prešovčine“.
Vokálna skupina Fragile už svojím spevom svetových hitov predznamená blížiaci sa koniec nášho podujatia Deň stromu,“ dodal Michal Kofira.
Novinkou bude ukážka plavenia dreva
Vydrovo ponúka aj množstvo stanovíšť pre najmenších. „Veľký úspech majú tradične kŕmidlá pre vtáčiky, dajú sa odniesť aj neposkladané, a na mieste si deti môžu krátiť čas čakania vymaľovaním obrázkov zvieratiek. Na stanovišti so sadenicami si zasa návštevníci môžu zasadiť aj odniesť malý kvetináč so stromčekom a v horárni- múzeu ich profesionálne prevedú pracovníci Lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena.“
Podľa slov vedúceho skanzenu, tohtoročnou novinkou sú hrable a ukážka plavenia dreva na dolnej lúke, vodný šmyk, iba kúsok asi 50 metrov obnovenej pozemnej rizne, neďaleko od stanovišťa ochrany lesa, ktoré sa venuje hlavne lykožrútovi smrekovému.
Na novo je inštalovaná jedna z prvých lanoviek používaných na Slovensku v 50-tych rokoch 20. storočia pri suchom šmyku, kde sa drevo spúšťa každý rok, ale teraz ho chceme pomocou lanovky presúvať aj hore, naspäť na miesto spúšťania. Najkrajšou novinkou je prírastok v danielej obore, zatiaľ o tom hovoríme veľmi opatrne, pretože mláďa je stále pod dohľadom svojej matky dobre ukryté pred zrakmi zvedavcov.
„Tentokrát stromom roka bude hrab. Nie je tak hospodársky významný, ale má z listnatých drevín najtvrdšie drevo, drevené uhlie z hrabového dreva má vysokú výhrevnosť a používa sa aj na tavenie železa. Je veľmi dôležitý pre pestovanie duba, kde tvorí spodnú výplň porastov,“ uzavrel Michal Kofira.
