BRATISLAVA. Slovák Matej Tóth nebude obhajovať titul majstra sveta v chôdzi na 50 km na blížiacom sa augustovom svetovom šampionáte v atletike v Londýne.
Úradujúci olympijský šampión v tejto disciplíne o tom informoval agentúru SITA v sobotu večer prostredníctvom stanoviska.
Po Saganovi nepoteší ani Tóth. Jeho štart na MS je nereálny, tvrdí tréner Čítajte Psychická a fyzická vyčerpanosť
"Médiám a športovej verejnosti s poľutovaním oznamujem, že definitívne nebudem štartovať na augustových majstrovstvách sveta v atletike v Londýne. Dôvodom je psychická a fyzická vyčerpanosť a z toho vyplývajúci tréningový výpadok," napísal v stanovisku olympijský víťaz z Ria.
“Podľa regúl sa až do ukončenia prípadu nemôže žiadna strana k prípadu verejne vyjadrovať.
„
"Tento stav spôsobila správa od IAAF, ktorá ma upozornila na štatistické odchýlky v mojom biologickom pase a požiadala ma o vysvetlenie. (Biologický pas funguje na princípe matematického vzorca. Nezrovnalosť automaticky nemusí znamenať, že si športovec pomáhal nedovolenými prostriedkami alebo metódami.)," uviedol Matej Tóth.
"Keďže som počas celej mojej kariéry zásadne vystupoval proti akýmkoľvek nekalým praktikám a absolútne vylučujem akékoľvek pochybenie, táto správa ma šokovala. Preto sa teraz sústredím najmä na to, aby som s pomocou rešpektovaných svetových odborníkov z rôznych oblastí preukázal, že ide o prirodzený fyziologický stav organizmu, ktorý mohol vyvolať môj vtedajší zdravotný stav."
"Podľa regúl sa až do ukončenia prípadu nemôže žiadna strana k prípadu verejne vyjadrovať. Preto Vás zdvorilo žiadam, aby ste rešpektovali túto situáciu," dodal slovenský atlét.
Mal som extrémistické názory, ale otvorili sa mi oči, tvrdí Tóth Čítajte Aktualizované záznamy
Biologické pasy sú pomerne mladou metódou v rukách športových komisárov. Obsahujú pravidelne aktualizovaný záznam o krvných testoch športovca, z ktorých sa zisťuje akú má športovec hladinu červených krviniek, krvného farbiva alebo aké množstvo hormónov jeho organizmus produkuje.
Odbery v rámci sledovania biologického pasu sa uskutočňujú približne štyrikrát ročne. V prípade, že sa v hodnotách v biologickom pase objavia výraznejšie odchýlky alebo anomálie, antidopingoví komisári vyzvú športovca, aby ich vysvetlil.
Anomálie totiž môžu byť spôsobené napríklad aj chorobou pretekára. Športovec podá svoju verziu a lekári posudzujú, či je dostatočná. Ak ju neakceptujú, športovec môže dostať trest bez toho, aby bol niekedy pozitívne testovaný na dopingovú látku.
Medzinárodná atletická federácia zaviedla biologické pasy ako ďalší prostriedok v boji proti dopingu v roku 2010.
Pochybnosti vyvolal Kreuziger
Rozhodnutie o tom, či ide o chorobu (patológiu) alebo doping, hodnotí anonymne skupina minimálne troch odborníkov a musí byť jednomyseľné.
Pochybnosti nad spoľahlivosťou biologických pasov vyvolal prípad českého cyklistu Romana Kreuzigera, ktorý sa ťahal dva roky.
Český cyklista Roman Kreuziger nemohol pre odchýlky v biologickom pase súťažiť. (zdroj: TASR/AP)Medzinárodná cyklistická únia (UCI) ho v júni 2013 upozornila na odchýlky v jeho biologickom pase. Kreuziger jazdiaci v tom čase za tím Astana ponúkol svoje vysvetlenie založené na správach expertov, že anomálie neboli spôsobené užívaním nepovolených látok. UCI ho však neprijala.
Český cyklista nemohol súťažiť, vynechal Tour de France 2014 a prípad sa naťahoval. Rozlúsknuť ho mal Športový arbitrážny súd, ale UCI a Medzinárodná antidopingová agentúra napokon ustúpili a v júni 2015 Kreuzigera zbavili všetkých obvinení.
