BANSKÁ BYSTRICA. V januári 1930 vznikol v Banskej Bystrici jeden z najvýznamnejších miestnych odborov vtedajšieho Spolku pre spaľovanie mŕtvych,. Ten vznikol v roku 1909 v Prahe a pri jeho zrode stáli aj viacerí slovenskí vzdelanci.
V roku 1996 sa spolok v Banskej Bystrici osamostatnil a fungoval ako samostatný subjekt až donedávna. K 30. júnu tohto roka však Kremačná spoločnosť v Banskej Bystrici po dlhých rokoch existencie zanikla, na čom sa zhodli jej členovia na júnovej výročnej členskej schôdzi.
Chodu krematória sa táto skutočnosť nijako nedotkne
Ak by však vznikli obavy, či sa to nejako dotkne chodu krematória, tie nie sú nijako opodstatnené. Kremačná spoločnosť je iba ideologickou spoločnosťou na podporu kremácií, krematórium samotné nespravuje. Správcom krematória a cintorínov sú Záhradnícke a rekreačné služby mesta.
„Od vzniku Kremačnej spoločnosti bolo našim poslaním šíriť modernú myšlienku spopolňovania, keďže pohreby kremáciou spĺňajú nielen hygienickú funkciu, ale rešpektujú aj ochranu životného prostredia a šetrenie pôdneho fondu,“ hovorí dlhoročný predseda Kremačnej spoločnosti v Banskej Bystrici Ľudovít Juriga.
Za dlhé roky existencie spoločnosť podľa neho splnila svoj účel a to, čo bolo kedysi výnimkou, sa dnes stalo samozrejmosťou. Pohreby spopolňovaním sa stali aj na Slovensku samozrejmosťou a sú akceptované aj zo strany cirkvi. „Naša spoločnosť nikdy nebola bankou ani poisťovňou a už vôbec nie obchodujúcou spoločnosťou. Vždy sme boli ideologickou spoločnosťou, ktorá s nadšencami propagovala prednosti kremácie a viedla k pochopeniu jednoty života a smrti,“ hovorí inžinier Juriga.
Pohľad do histórie
Rok 1909 sa považuje za zrod kremačného hnutia na našom území, v Prahe vtedy vznikol už spomenutý Spolok pre spaľovanie mŕtvych – Krematórium Praha. O pár rokov neskôr, v januári 1930 vznikol v Banskej Bystrici jeden z najvýznamnejších spolkov na území Slovenska pred druhou svetovou vojnou.
Prívrženci ekologického a humánneho pochovávania šírili túto ideu aj v Ľubietovej, Slovenskej Ľupči, Brezne, či vo Zvolene. „Miestny odbor v Banskej Bystrici bol v tom čase najväčším iniciátorom zakladania nových miestnych organizácií v širokom okolí,“ hovorí Ľudovít Juriga, ktorý kompletne spracoval aj históriu kremačného hnutia v Banskej Bystrici.
Nové kremačné pece majú byť ešte tento rok Čítajte Prvé snahy postaviť krematórium
Predseda spoločnosti hovorí, že v roku 1933 už mala organizácia 244 členov a v tom istom roku sa objavili prvé snahy postaviť v meste krematórium, popolnicové pohrebisko, či kolumbárium. V tom čase to však narazilo na finančné problémy.
Už o štyri roky neskôr sa však podarilo vybudovať prvé kolumbárium na Slovensku so 48 výklenkami v časti cintorína Majer. „Bol to prvý a jediný medzivojnový úspech pre uplatnenie ideí kremácie,“ hovorí Ľudovít Juriga s tým, že po druhej svetovej vojne obnovil kremačný odbor v roku 1949 svoje aktivity. Urnový háj s kolumbáriom na cintoríne v Majeri však napriek tomu čakal smutný osud. Časť cintorína kvôli výstavbe cesty a križovatky v neskoršom období asanovali. Dnes ostalo z vojenského cintorína z 1. svetovej vojny iba torzo, mesto by ho chcelo pretvoriť na pietne miesto.
Poklopali základný kameň a potom dlho nič
Už v roku 1960 však vtedajšia vláda rozhodla o výstavbe krematórií v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline.
Základný kameň krematória v Banskej Bystrici položili v roku 1967 v Kremničke, no s výstavbou sa z finančných dôvodov začalo až v roku 1973. Prevádzka v ňom sa začala 1. decembra 1980, zaujímavú stavbu navrhol popredný architekt Igor Teplan v spolupráci s výtvarníkmi Elenou Bellušovou a Miroslavom Ksandrom.
„Stavba krematória trvalo pomerne, no za jeho dokončenie sa významne zasadila aj predsedníčka kremačnej organizácie v Banskej Bystrici Emília Babková,“ dopĺňa predseda. Rok po otvorení krematória vybudovali aj urnový háj. Počet kremácií rýchlo rástol. Do konca roka 2008 ich tu vykonali viac ako 60 tisíc. Iba pre porovnanie - v roku 2015 ich tu zaznamenali 2 902 a nasledujúci rok 2 373 kremácií. Po spustení krematória rástol aj počet členov miestnej organizácie, v roku 1990 mala vyše tisíc členov.
Po osamostatnení
Celoslovenský výbor Slovenskej kremačnej spoločnosti však začal po novembri 1989 stagnovať a postupne sa dostal do hospodárskeho deficitu. V Banskej Bystrici sa preto rozhodli vytvoriť samostatnú organizáciu s právnou subjektivitou.
V posledných rokoch sa však prejavil aj prirodzený úbytok členov, keďže vo väčšine prípadov už išlo o starších ľudí. „Na poslednej výročnej členskej schôdzi sme odovzdali aj čestné uznania za dlhoročné členstvo v kremačnom hnutí viacerým našim členom,“ hovorí predseda.
