Idú voľby!
A už to máme aj oficiálne, ako sa hovorí na papieri. Voľby orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 4. novembra. Verím, že všetci, ktorým záleží na normálnom fungovaní nášho samosprávneho kraja, si tento dôležitý dátum uložia vo svojich pamätiach a v tento deň využijú svoje právo rozhodnúť o tom, kto bude ďalších päť rokov viesť Banskobystrický samosprávny kraj a kto bude tlmočiť a obhajovať ich záujmy v Zastupiteľstve BBSK.
Všetci stále viac a viac evidujeme, že voľby sa blížia. Kraj je olepený veľkoplošnými plagátmi kandidátov na predsedu, títo sa prezentujú v novinách, televízii na rôznych podujatiach ale i na sociálnych sieťach. Volebné koleso sa roztáča, lepšie povedané už sa točí na plné obrátky. Jeden kandidát chodí po kraji a hľadá tú správnu farbu svojho županu. Druhý sa prezentuje skôr ako politológ, ktorý chce problémy nášho kraja riešiť rovno na medzinárodnej úrovni. Tretí sa prezentuje ako „úspešný“ prednosta mestského úradu, pričom si neuvedomuje, že kompetencie a možnosti riešení problémov miestnej (mestskej) a regionálnej (krajskej) samosprávy sú rozdielne. No a ten čo ešte ani neohlásil svoju kandidatúru sa zatiaľ ticho usmieva popod fúz a mädlí si ruky.
Budúcnosť nášho kraja máme v našich rukách
Nikto to nerozhodne za nás, nikto z Bratislavy či z Bruselu, ani žiadne vrece zemiakov. Rozhodneme to my občania tohto kraja. Preto treba pozorne sledovať čo sa okolo nás deje. Čo a ako prezentujú kandidáti. Mne nestačí fotka stále sa usmievajúceho kandidáta s nič nehovoriacim heslom (Dobrý župan, Dobrý kraj!) Ja si vyberám komu dám hlas podľa toho, aké riešenia problémov kandidát ponúka a hlavne či má na to, aby ich aj v spolupráci so zainteresovanými reálne presadil do života. Dúfam, že čoskoro príde čas, kedy kandidáti budú okrem fráz a hesiel postupne prezentovať i svoje riešenia problémov, ktoré tento kraj má. Verím, že budeme pozorne načúvať a môžeme i spoločne analyzovať. Treba riadne zvažovať, aby sme potom zase o päť rokov len nemohúco nenadávali a nečudovali sa, prečo nám to v kraji nejde tak ako sme si predstavovali. Treba dať aj na osobnú skúsenosť, na poznanie práce a výsledkov kandidáta, na to čo už kandidáti dokázali a tým preukázali, že vedia čo chcú. Musíme si byť pri tom vedomí, že nikdy a nikto nebude vyhovovať všetkým!
Pozor na populistov v kampani
Mne osobne prekáža populistické zavádzanie kandidátov, sľubovanie jednoduchých a rýchlych riešení, lebo tieto jednoducho neexistujú, na vyriešenie problémov, ktoré tu pretrvávajú roky. Riešenie rómskej problematiky, zamestnanosti, rozvoja cestovného ruchu, riešenie dopravnej infraštruktúry kraja, riešenie modernizácie a zvyšovania kapacity sociálnych zariadení, či riešenie modernizácie vyučovacích procesov v našich odborných školách, sú preteky na dlhé trate. Tu treba postupovať koncepčne a systematicky. Žiaľ, hlavne finančné možnosti kraja veľa krát určujú rýchlosť a kvalitu navrhnutých riešení. Vadí mi aj to, ak niekto v kampani zavádza a prezentuje ako svoj úspech, niečo s čím nemal ešte nedávno nič spoločné. Napríklad. Výstavbu obchvatu mesta Brezno (začal sa pripravovať v roku 2008) realizuje ho štát, ako svoju investičnú akciu, s ktorou v podstate nemá mesto ani kraj skoro nič spoločné. Vydávať to za úspech kandidáta je preto slušne povedané zavádzaním verejnosti. Takých príkladov však nájdeme v kampani viac.
Ako ďalej?
Možnosti rozvoja kraja priamo úmerne závisia a aj v budúcnosti budú závisieť od dostupných finančných zdrojov. V rozpočte kraja je potrebné každoročne stanoviť priority a vyčleniť na ich plnenie i potrebné finančné prostriedky. Cieľom kraja nemôže byť hospodárenie s prebytkom, ale efektívne využívanie všetkých dostupných zdrojov. Keď hovorím, že je potrebné využiť všetky dostupné zdroje, tak mám na mysli aj zdroje z vhodných a dostupných úverov, ako aj fondy EÚ. Keďže dnes nemôže BBSK využívať fondy EÚ v nasledujúcom volebnom období je potrebné pripraviť v každej oblasti projekty, cez ktoré by BBSK mohol aspoň v závere programovacieho obdobia fondy čerpať. Dnes takýto zásobník projektov na BBSK žiaľ neexistuje. To len odráža vzťah terajšieho vedenia kraja k eurofondom a EÚ ako celku. V budúcnosti je ale potrebné sa zamyslieť i nad možnosťami zvyšovania vlastných príjmov kraja. Je potrebné analyzovať objektívnu potrebu finančných prostriedkov na realizáciu originálnych i prenesených kompetencií kraja a navrhnúť prípadné zmeny modelu ich financovania.
Terajšie vedenie kraja si v ekonomickej oblasti robí zásluhu na zásadnom znižovaní dlhového zaťaženia kraja či nečerpania nových úverov. Ekonomickí spasitelia, ktorí dnes riadia kraj (i niektoré mestá) ale splácajú záväzky tempom, ktoré im vyplýva z úverových zmlúv. Ale nič viac, nič menej. Tým sa prirodzene celková zadlženosť postupne znižuje. Otázku možno však postaviť tak, že prečo ak kraj dosiahol za posledné štyri roky o 84 mil. eur vyššie bežné príjmy ako v predchádzajúcom volebnom období, nepresadili títo experti, rýchlejšie splácanie úverov ? Potom by sa dalo tvrdiť, že sa aktívne nad rámec zmluvných povinností znižuje dlh kraja. Pravdou je aj fakt, že terajšie vedenie kraja ani nečerpalo nové úvery, ale pýtam sa, na čo by ich čerpalo (?), keď nie je schopné efektívne minúť ani tie peniaze, ktoré má k dispozícii! Napríklad v minulom roku z plánovaných kapitálových výdavkov vo výške 19 mil. eur sa preinvestovalo len necelých 11 mil. a plán tak splnili na 57,3 %! Pritom mnohé školy, sociálne zariadenia či cesty stále čakajú na svoju opravu. A toto niekto ešte prezentuje ako svoju prednosť.
Podobnú rétoriku používa vo svojej kampani a osobnej prezentácii aj kandidát na predsedu od nás z Brezna. Nedá mi preto nereagovať, veď sa to týka aj mňa a môjho mesta. Dnes všeobecne krajom, mestám a obciam klesá tzv. percento zadlženia, lebo sa počíta z objemu príjmov, ktoré vďaka fungujúcej ekonomike a dobrému výberu daní štátom neustále rastú. A tak kraje a mestá nemajú problém splácať ani svoje doterajšie záväzky čím ich celková suma dlhu klesá. Toto tiež zásadne vplýva na výpočet % zadlženosti. Príklad z nášho mesta : r. 2014 : Skutočné príjmy mesta boli 10.445.004,- eur. Zostatok dlhu ku 31.12. bol 3.917.108,- eur. Zadlženie mesta 37,5 %. A pre porovnanie údaje, ktoré uvádza aj kandidát za rok 2016. Skutočné príjmy mesta boli 12.887.995,50 eur ( o 2.432.991,- eur viac ako v roku 2014 !). Zostatok bankových úverov k 31.12.2016 je 3.167.702,- eur (o 749.406,- eur menej ako v roku 2014 pričom viac ako polovica bola splatená už v roku 2015). Zadlženie mesta teda vyšlo na 24,6 %. Vyjadrené matematicky, ak delíte stále sa zmenšujúce sa číslo (zostatok bankového úveru) číslom, ktoré sa naopak zväčšuje (skutočné bežné príjmy) a vynásobíte ho 100, dostanete zákonite stále nižšie % tzv. zadlženia. Takže toto možno ovplyvniť tým, že zvýšime vlastné bežné príjmy, alebo budeme „rýchlejšie“ splácať úvery. No príjmy mesta rástli len vďaka vyššiemu výberu daní štátom a úvery mesto splácalo tempom dohodnutým v minulosti, keď tento pán prednosta ešte ani netušil, že raz bude prednostom a kandidátom na predsedu BBSK. No v predvolebnej kampani znie zníženie zadlženia mesta z 37,5% na 24,6% viac ako bombasticky, priam ako ekonomický zázrak dosiahnutý maximálnym nadľudským nasadením istého jedinca.
Ak si niekto, kto sa uchádza o tak vážnu verejnú funkciu, už teraz prisvojuje cudzie zásluhy, či prezentuje ako svoju prácu za niečo čo funguje našťastie aj bez neho, buď tomu nerozumie, alebo zámerne zavádza. Ak som vyššie písal o tom, že si treba dávať pozor na populistov toto je ukážkový príklad.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ.
Viac informácii na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
Autor: Jaroslav Demian
