BANSKÁ BYSTRICA. Zdá sa, že ani po dvoch rokoch od vypuknutia kauzy cícerovej nátierky, ešte diskusie okolo nej neutíchli. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici dnes zverejnil správu, že typ baktérie Clostridium botulinum, ktorý mal byť príčinou vážneho ochorenia u muža z tohto regiónu, už bude v zdravotníckych databázach navždy spájaný s Banskou Bystricou. Pomenovali ho totiž Banská Bystrica BoNT/A3. Spoločnosť Alfa Bio, ktorú s kauzou cícerovej nátierky spájali, neustálemu otváraniu starej a uzatvorenej kauzy nerozumie.
Nemecký inštitút potvrdil botulotoxín v cícerovej nátierke. Išlo však o vzorku z koša Čítajte „Alimentárny botulizmus u ľudí predstavuje intoxikáciu botulickými neurotoxínmi (BoNT) sérotypov A, B, E a výnimočne aj F, ktoré sa vytvorili v potravinách pomnožením anaeróbnych baktérií Clostridium botulinum skupiny I alebo II, alebo toxigénnych kmeňov C. butyricum, prípadne C. baratii,“ napísal v správe riaditeľ úradu Cyril Klement.
Bodka za prípadom podľa epidemiológov stále chýba
Možnosti vstupu BoNT- produkujúcich klostrídií z prostredia do potravinového reťazca sú podľa neho značné a tieto klostrídie sa môžu za vhodných podmienok pomnožiť a produkovať BoNT v širokom okruhu potravín: „Kým v minulosti boli riziká alimentárneho botulizmu spájané najmä s jedlami konzervovanými v domácnostiach, v súčasnosti narastá epidemiologický význam potravín vyrobených priemyselne alebo pripravených v reštauračných zariadeniach,“ informoval a upozornil, že to budú dva roky, čo sa začal odvíjať príbeh cícerovej nátierky s „odsúdeniahodným postojom niektorých inštitúcií , jednotlivcov a médií. Blížime sa k úspešnému zavŕšeniu celého prípadu po odbornej a vedeckej stránke,“ zverejnil úrad.
Kmeň Clostridium botulinum izolovaný v laboratóriách Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Banskej Bystrici z cícerovej nátierky bol podľa neho identifikovaný ako Clostridium botulinum typ A: „Vzhľadom na potrebu nadstavbovej diagnostiky a podrobnejšej charakterizácie daného izolátu bol kmeň zaslaný do Robert Koch Institute v Berlíne (Centrum pre biologické ohrozenia a špeciálne patogény).“
Sekvenáciou a následnou analýzou sa zistilo, že sa jedná o pre Európu, veľmi netypický subtyp A3. „Bola zistená zhoda 99,9% s kmeňom izolovaným v roku 1922 v Loch Maare (posledná izolácia kmeňa Clostridium botulinum rovnakého subtypu na území Európy). Kmeň bol zaevidovaný a vložený do medzinárodnej databázy GenBank a bol pomenovaný „Banská Bystrica BoNT/A3“,“ potvrdil.
Alfa Bio: Nerozumieme otváraniu už uzavretého prípadu
„Nerozumieme neustálemu otváraniu už vyšetreného a uzavretého prípadu, ktorý jednoznačne potvrdil nezávadnosť cícerovej pomazánky. Najvyšší kontrolný orgán Úrad verejného zdravotníctva v čase ukončenia šetrenia celého prípadu kauzu uzavrel a potvrdil, že všetky doterajšie testy z neotvorených výrobkov rovnakej šarže jednoznačne vylúčili prítomnosť akejkoľvek formy Clostridium botulinum vo výrobku, preto považuje naše výrobky za zdravotne bezpečné,“ tvrdí sa v stanovisku spoločnosti Alfa Bio.
Spoločnosť dodáva, že nezávadnosť výrobkov potvrdila aj Štátna veterinárna a potravinová správa, laboratórne testy výrobkov šarže rovnako tak výrobkov z chladničky pacienta nepotvrdili prítomnosť baktérie.
„Ak celá šarža cícerovej pomazánky bola potvrdená ako nezávadná, zdrojom nákazy mohol byť smetný kôš. Hlavný hygienik Slovenskej republiky Ivan Rovný uviedol, že testy, ktoré publikuje regionálny Úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici boli urobené na vzorkách v odpadkovom koši, kde nemožno teoreticky vylúčiť sekundárnu kontamináciu, alebo nesprávne používanie, skladovanie,“ napísala spoočnosť v stanovisku.
