BANSKÁ BYSTRICA. Rómovia po stáročia dotvárajú aj slovenskú spoločnosť a ak máme ako krajina rásť, musíme rásť všetci spoločne. Konštatovala to dnes v Banskej Bystrici počas pietnej spomienky na genocídu spáchanú na Rómoch v období druhej svetovej vojny podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Pamätný deň rómskeho holokaustu už od roku 2005 organizuje občianske združenie In Minorita a pietny akt sa koná ako súčasť projektu Ma bisteren! - Nezabúdajme!
"Takzvané norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, za 'element zabraňujúci čistote rasy', čo v nacistickom Nemecku znamenalo predurčenie na hromadné vyvraždenie. V rokoch 1939 až 1945 v Európe zahynulo viac ako 300.000 Rómov. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitzi-Birkenau. Likvidácii tábora predchádzalo splyňovanie takmer 2900 rómskych mužov, žien a detí v noci z 2. na 3. augusta 1944," priblížila Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.
Rómovia zo Slovenska neboli deportovaní do vyhladzovacích táborov, k ich perzekúciám dochádzalo na našom území, či už zaradením do pracovných útvarov, alebo priamou likvidáciou predovšetkým po potlačení SNP.
"Hneď po vzniku Slovenského štátu jeho legislatíva pamätala na osoby neprispôsobivé, asociálne, pre ktoré zriaďovala rôzne tábory. Prvý tábor bol v Ilave, nebol pracovný, ale internačný, čo sa dalo zneužiť a aj sa zneužívalo. Väčšinou v nich boli Židia, ale i Rómovia," pripomenula historička Múzea SNP Viera Kováčová.
"Po vojne sa o Rómoch nehovorilo vôbec. Popri 70.000 obetí židovského holokaustu na Slovensku sa zdá byť rómsky holokaust akoby marginálny, ale nie je," konštatoval generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.
Ako doplnil, podľa dokumentov, ktoré sa nedávno našli na nemeckom veľvyslanectve, v roku 1943 bolo úplne jasné, že v tomto priestore žiadny slovenský štát nemal po Hitlerovom víťazstve existovať. "Slováci nemali budúcnosť, lebo jedna tretina, ktorá zodpovedala nezmyselným árijským teóriám, mala byť germanizovaná, druhá mala ťažko pracovať kdesi za Uralom a ďalšia mala byť vyvraždená."
Ministerka Žitňanská v príhovore zdôraznila, že trvalo dlho, kým boli rómske obete holokaustu oficiálne uznané. Dovtedy bola verzia taká, že nacistické Nemecko neprenasledovalo Rómov z etnických dôvodov, ale pre ich asociálne správanie a kriminalitu.
"Keď dnes počúvam rôznych politikov alebo čítam na sociálnych sieťach o neprispôsobivých asociáloch, tak v tom vidno až hrozivú paralelu. Z obsahu je zrejmé, že aj v tomto prípade sa hovorí o Rómoch a vytvára sa tým nejaká spoločenská nálada, ktorú, ako nás učí história, nemožno podceňovať," dodala.
