BANSKÁ BYSTRICA. V stredu 9. augusta 2017 si pripomíname 150. výročie narodenia politika, národovca a prvého ministra verejného zdravotníctva a telesnej výchovy Československej republiky, ktorý sa narodil v Liskovej, okres Ružomberok 9. 8.1877.
Zomrel v Olomouci 6.12.1950. „MUDr. Vavro Šrobár je uvádzaný ako politik, jeden z predstaviteľov a podporovateľov československej vzájomnosti, ale my verejní zdravotníci by sme mali na neho spomínať ako na prvého ministra verejného zdravotníctva a telesnej výchovy Československej republiky v období 14.11. 1918 – 15.9.1920 a ministra pre správu Slovenska. Po vzniku Československej republiky sa konalo niekoľko rokovaní s Rockefellerovou nadáciou, ktorá žiadala, aby ministri Vavro Šrobár a neskôr L.P.Procházka presne stanovili priority pre zdravie ľudí“, pripomína prelomové momenty konštituovania verejného udravotníctva prof. MUDr. Cyril Klement, regionálny hygienik RÚVZ Banská Bystrica.
Spätý s Bystricou
Dodáva, že MUDr. Vavro Šrobár bol tesne spätý aj s Banskou Bystricou. V rokoch 1883 – 1886 tam študoval na gymnáziu. Je spoluautorom dokumentu, ktorým potom 30.8.1944 v Slobodnom slovenskom vysielači ohlásilo Slovenské národné povstanie.
V októbri 1920 prišiel do Prahy za ministrom zdravotníctva Procházkom (vtedy bol už Vavro Šrobár ministrom s plnou mocou pre Slovensko), reprezentant Rockefellerovej nadácie Frederick C. Russel. Procházka navrhol veľký centrálny zdravotný ústav s preventívnym zameraním, ktorý dobre korešpondoval s Russelovým plánom o vybudovaní „ústavu verejného zdravotníctva“ v Československu.
Mal byť zložený z jedenástich oddelení, ktoré by vyrábali séra a očkovacie látky vrátane prostriedkov na liečenie besnoty, kontrolovali by ju, robili bakteriologickú diagnostiku, výskum „hlavných problémov“ a zaisťovali ďalšie vzdelávanie v štátnej zdravotnej správe. Jeho úlohou bolo vykonávať pre štátnu zdravotnú správu odborné vedecké práce a prieskumy, potrebné pre účinné zdravotnícke opatrenia, podporovať výchovu v preventívnej medicíne a starať sa o odbornú výchovu zdravotníckeho personálu pre úlohy verejného zdravotníctva. V máji 1931 tu začalo pracovať aj oddelenie pre zdravotnú výchovu a propagáciu. Štátny zdravotný ústav (SZU) otvorili 5. novembra 1925 za účasti T. G. Masaryka.
Prínos pre verejné zdravie
V dvadsiatom storočí boli nositeľmi zdravotnej výchovy predovšetkým inštitúcie, za ktorými sa však skrývali ľudia - Vavro Šrobár, Ivan Stodola a mnohí iní. Zdravotno-osvetová práca v prvej polovici 20. storočia úzko súvisí so vznikom a činnosťou 5. odboru Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu, ktorý bol v rokoch 1950-53 odborno-metodickým centrom zdravotníckej osvety na Slovensku.
Výmerom zo dňa 8. 9. 1952 bol v Prahe zriadený Výskumný ústav zdravotníckej osvety a do 31. decembra 1952 mal v Bratislave vysunuté pracovisko. Následne sa toto pracovisko stalo Výskumným ústavom zdravotníckej osvety v Bratislave – Oblastným ústavom pre Slovensko. Od roku 1966 niesol názov Ústav zdravotnej výchovy. Ústav bol najskôr začlenený do Národného centra podpory zdravia, ktoré sa po strate právnej subjektivity stalo súčasťou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
