BANSKÁ BYSTRICA. Osem doteraz potvrdených kandidátov na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja sa včera zišlo v Záhrade – Centre nezávislej kultúry, aby diskutovali o jeho budúcnosti a možnostiach poraziť v novembrových župných voľbách Mariana Kotlebu, ktorý svoju kandidatúru zatiaľ oficiálne neohlásil.
Prvú veľkú verejnú diskusiu organizovala občianska platforma Nie v našom meste, pozvanie na ňu prijali starosta obce Mýtna Pavel Greksa, prednosta mestského úradu v Brezne Martin Juhaniak, poslanec mesta Banská Bystrica Igor Kašper, poslanec národnej rady Martin Klus, podnikateľ Ján Lunter, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, bývalý banskobystrický primátor Ivan Saktor a lekár a predseda Strany moderného Slovenska Milan Urbáni.
Už pred verejnou diskusiou Stanislav Mičev avizoval, že oslovil kandidátov s ponukou na podpis memoranda o porozumení. Je to podľa neho prejavom dobrej vôle a k ničomu aktuálnych kandidátov nezaväzuje: „Vyjadruje ich ochotu hľadať kompromis medzi osobnými ambíciami a vyšším cieľom. Zároveň vysiela signál voličom, ktorí tiež majú vlastné predstavy o svojej voľbe, aby mali čas nájsť kompromis medzi osobným postojom a vyšším cieľom, o ktorý v našom kraji v skutočnosti ide.“
O spoločný postup pred voľbami sa pokúsil už v máji, vtedy však zostal pri podpise memoranda osamotený. Včera k nemu pridal podpis Martin Klus, po ktorého pripomienkach text súčasného memoranda aktualizovali. Memorandum podpísali Martin Klus a Stanislav Mičev po skončení verejnej diskusie.
Šesť podpisov chýbalo
Viacerí kandidáti svoj podpis nepripojili z toho dôvodu, že podľa ich slov je takáto forma spájania predčasná, kým nie je isté, či Marian Kotleba vôbec kandidovať bude.
Pavel Greksa poznamenal, že o takejto závažnej téme treba dlhšie diskutovať a nestačí iba forma mailu, či SMS.
„Pred zápasom sa nespájam, ale ak niekto chce, môže sa pripojiť ku mne,“ poznamenal Milan Urbáni. Ivan Saktor tiež nepovažuje za dostatočnú mailovú komunikáciu: „Pokiaľ odmietam stranícku podporu pri svojej kampani, toto memorandum sa ma netýka. Načo im je naša podpora, keď si myslia, že sme v kampani iba štatisti?“ položil otázku s tým, že verejnosť má právo vedieť, či nejde iba o politickú hru.
Igor Kašper síce budúce spájanie neodmieta, no ide podľa neho o predčasný krok: „Chceme sa spájať proti niekomu, kto kandidatúru ani neohlásil.“
Ani podnikateľ Ján Lunter memorandum nepodporil s tým, že na prvom mieste je u neho zodpovednosť: „Na konci septembra si dáme urobiť prieskum, ktorý naznačí, v akej pozícii sa nachádzam. Na základe neho sa kandidatúry buď vzdám, alebo v nej budem pokračovať.“
Martin Juhaniak označil za predčasné sa k téme vyjadriť, kým nie sú kandidátne listiny uzatvorené a kým nie je jasné, kto vo voľbách kandidovať bude.
Jablko pre každého prichystané
Verejná diskusia sa konala v extrémnej horúčave v príjemnom záhradnom prostredí, čo sa zrejme tiež vymykalo z rámca bežných diskusií. Záujem zo strany verejnosti bol veľký, rovnako ako chuť pýtať sa. . Každý z kandidátov sa pritom mohol cítiť ako Isaac Newton, čakajúci na odhalenie teórie gravitácie, keďže kandidáti sedeli rovno pod jabloňou, z ktorej padali jabĺčka. „Pre každého máme nejaké jabĺčko prichystané,“ vtipne poznamenala moderátorka diskusie Csilla Droppová.
Diskutujúcich najviac zaujímala otázka transparentných účtov, prostriedkov vynaložených na kampaň, vízií pre kraj, či riešenia situácie na úrade kraja, ktorý sa podľa nich zmenil na rodinný podnik.
Predstavili svoje plány pre kraj
Keďže diskutujúcich kandidátov bolo osem, každý z nich mohol predstaviť svoj program iba stručne. Milan Urbáni plánuje pritiahnuť do regiónu viac peňazí, zvýšiť zamestnanosť, vytvoriť bezbariérový kraj a rokovať s vládou o postavení samosprávnych krajov. Nevylúčil ani možnosť, že ak nebude vláda potreby rozvoja samosprávneho kraja akceptovať, v hre bude aj vyhlásenie autonómie pre regióny.
Ivan Saktor chce rozhýbať región ekonomicky, aby sme dobehli ostatné kraje a prisľúbil tiež stratégiu pre riešenie rómskej zamestnanosti.
Pavel Greksa považuje za prioritu dobudovanie cestnej infraštruktúry, keďže cesty v kraji sú podľa neho na nezodpovedajúcej úrovni. Rovnako chce zvýšiť kvalitu starostlivosti o deti a seniorov.
Stanislav Mičev považuje za prvoradé odstrániť z kraja nálepku fašizmu : „Ak sa nám to podarí v kraji, sťažíme tým Kotlebovi cestu aj v parlamente“. Zmeniť chce aj riadenie župy - tá by mala fungovať s dvoma podžupanmi pre severné a južné okresy kraja.
Martin Klus označil za jednu z priorít aktívnu komunikáciu so starostami a primátormi a snahu vrátiť občanom nádej: “Bohužiaľ, dostali sme sa do stavu, že ľudia chápu samosprávny kraj ako formu beznádeje.“
Igor Kašper postavil svoju kampaň na stretnutiach s ľuďmi, z 516 obcí a miest kraja prešiel doteraz 400. „Môj program preto nebude vznikať v obývačke, ale postavíme ho práve na základe potrieb ľudí z nášho kraja. Pozorne počúvame, aké problémy majú a čo by chceli zmeniť.“ Rozbehnúť by chcel aj vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti na stredných školách.
Dať župe zmysel sa rozhodol podnikateľ Ján Lunter, ktorý prichádza s programom Viac práce do kraja. Nechce, aby ľudia opúšťali kvôli práci náš kraj, ale naopak – aby sa vytvoril dostatok pracovných príležitostí priamo v regióne. Riešiť chce tiež zanedbanú infraštruktúru a hľadať impulz pre oživenie poľnohospodárstva v južných okresov kraja.
Pre Martina Juhaniaka je zas prioritou pozdvihnutie kraja po stránke ekonomickej formou ozdravných opatrení a auditov.
