ŠUMIAC. Horehronská obec Šumiac má okrem bohatých folklórnych tradícií ďalšiu raritu. Krátko po skončení prvej svetovej vojny, v rokoch 1919 a 1920 tu šumiacky mlynár Michal Demo staval prvú saunu na Slovensku a podľa všetkého aj v bývalom Československu. Zachovala sa dodnes, hoci v značne narušenom stave.
Do jej budovania sa pustil krátko po tom, ako sa vrátil zo štvorročného zajatia v ruskom Saratove. Táto životná etapa doslova predurčila jeho osud. Počas zajatia pracoval v mlyne grófa Tolmačova, kde sa nielen priučil tomuto remeslu a pokračoval v ňom aj doma, no stretol tu aj svoju lásku, chovanicu grófa Máriu Rostovskú. Po roku 1917 a októbrovej revolúcii sa tu politická klíma rýchlo menila a tak bolo aj pre Máriu najlepším riešením nasledovať svojho milého.
Druhá šanca pre saunu
Pôvodná sauna Demovcov bola zrubová, no po tom, čo jej strechu poškodil v 50. rokoch 20. storočia spadnutý strom ,rodina Durajovcov , potomkov Michala Dema a Márie Rostovskej, ju prebudovala na murovanú stavbu. Tá stojí dodnes, hoci je značne poškodená a z vnútorného vybavenia sa veľa nezachovalo.
Stále je však nádej, že sa ju podarí zachovať. „Chceli by sme sa s rodinou Durajovcov dohodnúť na dlhodobom nájme a opätovne by sme tu chceli zriadiť saunu pri rešpektovaní historických reálií,“ hovorí starosta Šumiaca Marcel Pollák. Myšlienku podporili aj obecní poslanci, podľa starostu teraz začnú hľadať možnosti obnovy a financovania prestavby.
Z Ruska putovali do Šumiaca dlhé mesiace
Michal Duraj je vnukom Demovcov a dodnes vlastní bývalý mlyn aj saunu na blízkej lúke. Iniciatívu obce víta, hoci ku konkrétnej dohode podľa neho zatiaľ neprišlo. Sám ako dieťa zažil so starkými atmosféru v pôvodnej drevenej saune, no pamätá si predovšetkým prerobenú stavbu, ktorú využívali až do 80. rokov 20. storočia.
„To nebola iba obyčajná sauna, ale bol to kus histórie Horehronia,“ dodal. Jeho starý otec s manželkou Máriou putovali podľa neho z Ruska do Šumiaca celé mesiace, veľkú časť cesty prešli pešo. Na dvore mlyna krátko po príchode zasadili orech. Dnes je to mohutný košatý strom, ktorý stále rodí.
Jednoducho "kupieľka"
A pustili sa do budovania sauny, čo bolo v tom čase nevídané. Ľudia sa totiž najčastejšie poumývali v potoku, či doma v lavóre so studenou vodou. Kúpeľ v teplej vode – to bol absolútny luxus. A tak sa zo šumiackej sauny, nazývanej "kupieľka" už čoskoro stala nielen akási „kúpeľňa regiónu“, no dokonca kúpele, kde si chodili ľudia zo širokého okolia liečiť reumu.
„Mnohí sem prišli na viac dní a prespávali v mlyne. Starkí mi spomínali, že sem prišla napríklad babka odkiaľsi zo Švedlára. Celá pokrútená. Strávila tu dva týždňa a domov odchádzala vzpriamená,“ hovorí Michal Duraj. Kúpať sa sem však chodili napríklad aj regrúti predtým, než ich odviedli.
Plicka túžil iba po slame
Blízkym priateľom Demovcov bol aj známy fotograf a folkorista Karel Plicka. Horehronie sa pre neho stalo nevyčerpateľným námetom a rád zavítal aj do Šumiaca.
„Miloval tradície a keď mu moji starí rodičia ponúkali izbu, on vždy trval na svojom. Chcel spať jedine v senníku na slame,“ hovorí Michal Duraj s tým, že sauna bola aj pre majstra Plicku príjemným spestrením po dlhých cestách po samotách, kde zbieral folklórne zvyky.
Ukážka kumštu a remeselnej zručnosti
Šumiacka sauna bola vybudovaná veľmi precízne, veď Michal Demo získal v Rusku dostatočnú inšpiráciu. Postavili ju pri potoku s neobvykle chladnou vodou, v predsieni bola umiestnená lavica a drevený vešiak, na ktorý sa vešali zväzky brezového prútia. Vo väčšej miestnosti – potiarni bola zas hrubá drevená lavica a mohutné kachle s akumulačnou náplňou. Na ochladzovanie sa spočiatku používala drevená kaďa, ktorú tiež sám zostrojil.
Keď saunu poškodil spadnutý strom, pôvodnú drevenú konštrukciu obmurovali, zdvihli strechu a zaviedli sem elektrinu. Drevenú kaďu vymenili za kovovú vaňu a sauna slúžila ešte celé roky. „V mlyne sme ešte nemali teplú vodu a tak sa aj moje deti chodili kúpať sem,“ hovorí Michal Duraj.
