STRELNÍKY. Príčiny pádu vrtuľníka Bell 429 OM-ATR spoločnosti Air Transport Europe (ATE) z Popradu, ktorý sa zrútil 7. septembra 2016 v katastri obce Strelníky v okrese Banská Bystrica, sú už známe.
Pilot po vzlete nenastúpal bezpečnú výšku nad okolitým terénom, okrem toho sa vrtuľník počas letu stretol s lesným porastom v klesavej zákrute v prízemnej výške. Vyplýva to zo záverečnej správy vyšetrovania leteckej nehody od Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Pri Banskej Bystrici sa zrútil vrtuľník leteckých záchranárov Čítajte Vrtuľník letel zo strediska v Poprade do horského terénu v katastri obce Strelníky, odkiaľ mal previezť zraneného pacienta do banskobystrickej nemocnice. Let vykonala popradská posádka. "Po uplynutí necelej minúty po odlete vrtuľníka počuli hasiči a záchranári, ktorí boli na mieste vzletu zvuky podobné výbuchom, ktoré boli spôsobené zrážkou vrtuľníka so stromovým porastom a jeho následným dopadom na zem," uvádza sa v záverečnej správe z vyšetrovania.
Počas pádu zahynul 51-ročný pilot vrtuľníka Ján Rušin, ktorý nalietal viac ako 4649 hodín počas 15.066 letov. Na vrtuľníku typu Bell 429 nalietal 17 hodín 48 minút, z toho jednu hodinu 53 minút v noci.
Pri nehode okrem pilota zahynula aj 46-ročná lekárka Patrícia Krajňáková, 32-ročný záchranár František Bartoš a 38-ročný pacient. Po dopade vrtuľníka vznikol požiar, pričom sa počas neho spálili všetky horľavé komponenty.
Príčinou nebol technický stav vrtuľníka
Prístroje, ktoré zaznamenávali priebeh letu, boli pri požiari poškodené tak, že z nich nebolo možné získať žiadne údaje. Výsledky skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR naznačujú, že technický stav vrtuľníka pred nehodou a ani počas nej nebol príčinou vzniku leteckej udalosti.
"Komisii sa nepodarilo preukázať dôvod klesania vrtuľníka v hornatom teréne. Ak by pilot z neznámych príčin neklesal s vrtuľníkom a ostal na výške, ktorú dosiahol po vzlete zo zásahovej plochy a ďalej by nestúpal, neprišlo by k zrážke s terénom pri danom kurze letu a daný hornatý terén smerom k zdravotníckemu zariadeniu by preletel," doplnili vyšetrovatelia. "Malá letová skúsenosť pilota na type vrtuľníka Bell 429 pri nočných letoch a súvisiaca zmena návykov získaných dlhoročnou praxou na vrtuľníku typu Agusta, mohli viesť pri únave pilota po veľkej psychickej záťaži k jeho chybám pilotáže.
Pravdepodobná úľava po vzlete a nasadenie kurzu ľavotočivou zákrutou na trať sa stala dispozičným faktorom pre narušenie rutinnej činnosti posádky a premietli sa do ich ďalšej činnosti. Výsledkom boli pravdepodobne chyby v pilotáži, ktoré viedli k nevysvetliteľnej zmene režimu letu," píše sa v správe. Ako spolupôsobiace príčiny pádu vrtuľníka vyšetrovacia komisia uviedla aj let v náročnom horskom terénne za špecifických podmienok, nakoľko išlo o astronomickú noc.
