STARÉ HORY. Pri príležitosti 500. výročia prvej písomnej zmienky o Starých Horách pripravuje obec Staré Hory v spolupráci s občianskym združením Haliar a ďalšími partnermi už počas najbližšej soboty celodenný program, ktorý spoja aj s oslavami SNP.
Podpredseda združenia Haliar Richard Čillík informoval, že súčasťou programu bude aj pochod vďaka k bunkru MOR HO, svätá omša, slávnostný sprievod obcou, bohatý kultúrno – spoločenský program s príhovorom starostu, súťaže pre deti a dospelých, partizánska vatra, či nočná zábava pod holým nebom.
Krádež na trhu posúva obec do staršieho obdobia
Miestny historik a zakladateľ súkromného baníckeho múzea v Starých Horách Ivan Čillík upriamuje našu pozornosť aj na určité historické časové nezrovnalosti okolo prvej písomnej zmienky o obci: „Takmer všetci autori, ktorí písali o Starých Horách, obyčajne už na začiatku konštatujú, že sú najstaršou baníckou osadou v okolí Banskej Bystrice. Mechanicky prebrali údaj o roku prvej písomnej zmienky o obci zo Slovníka obcí Banskobystrického okresu, v ktorom sa uvádza rok 1536,“ hovorí.
Podľa neho však až do roku 2015 ostala bez povšimnutia práca ktorú dávnejšie publikoval Ctibor Matulaj - Mesto Banská Bystrica: katalóg administratívnych a súdnych písomností.
Pritom v tomto katalógu sa nachádzajú až tri dokumenty, v ktorých sa podľa Ivana Čillíka Staré Hory spomínajú so skoršími dátumami.
Je to napríklad dokument, podľa ktorého 27.septembra 1524 pristihli na trhu v Banskej Bystrici pri predaji pokazeného masla istého Vavrinca a Krištofa z Hybe. Dvadsať hrúd masla im zabavili. Časť masla, ktoré sa dalo použiť, dostal banskobystrický špitál a ostatné bolo spálené. 6.októbra 1524 oboch prepustili na slobodu. „ Z tohto dokumentu je pre nás podstatná pasáž, kto za ich prepustenie intervenoval. Medzi inými to bol aj Janko Curka zo Starých Hôr. Musel to byť vážený obyvateľ už existujúcich Starých Hôr, keď sa jeho meno nachádza medzi v tom čase veľmi významnými osobami,“ hovorí Ivan Čillík.
Za vraždu im sľúbil krčmu
V katalógu sú však aj ďalšie dva dokumenty, potvrdzujúce jestvovanie Starých Hôr. V máji 1526 kráľovná Mária prikazuje radám siedmych banských miest, aby preverili, v akom stave v roku 1525 kráľ prevzal mediarsky podnik v Banskej Bystrici a v akom stave sa odovzdáva Fuggerovcom.
V apríli 1526 uskutočnili zástupcovia Zvolenskej župy, mesta Banskej Bystrice a mesta Kremnice obhliadku a v inventári banskobystrického mediarskeho podniku uviedli aj tri huty na Starých Horách.
Už v roku 1496, hneď po svojom vzniku Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosť na základe povolenia panovníka postavili aj hutnícky komplex na Starých Horách.
„Z pohľadu hľadania zatiaľ najstaršieho písomného dôkazu o histórii Starých Hôr najviac zaujme svedectvo rady mesta Uhorský Brod o výpovedi Valentína Schliegla, ktorého zadržali na žiadosť banskobystrickej mestskej rady,“ hovorí Ivan Čillík s tým, že dôvodom zadržania bola spoluúčasť na vražde pisára zo Slovenskej Ľupče. Tú vykonali na objednávku baníckeho majstra Mateja Grenitzera a spáchali ju 11.júna 1517 v Banskej Bystrici spomenutý Schlégl, Baltazár Payrle, Ján Burda, Juraj Taler, Matejov syn Leopold a istý Hansel.
Objednávateľ vraždy Matej Grenitzer potom odišiel na Staré Hory a o deň neskôr si tam zavolal páchateľov vraždy. Sľúbil, že im zaobstará nejakú krčmu a z baníckej bratskej pokladnice im dal 200 florénov.
Chyteného Schlégla popravili 27.augusta 1517 a mesto Uhorský Brod v tento deň aj odoslalo rade mesta Banská Bystrica svedectvo o výpovedi a poprave Valentína Schlégla. „Žiaľ, takouto smutnou udalosťou sa začína písomné svedectvo o histórii Starých Hôr, dodal Ivan Čillík.
